Sobota
20. júl 2024
meniny: Iľja, Eliáš
Svätý a slávny prorok Eliáš.
Evanjelium na utierni:
Lk 14. začalo (4, 22b - 30)
= svätému Eliášovi.
Apoštol na liturgii:
57. začalo (Jak 5, 10 - 20)
= svätému Eliášovi; ak sa k dnešku nekonalo bdenie, tak aj
113. začalo (Rim 14, 6 - 9)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Lk 14. začalo (4, 22b - 30)
= svätému Eliášovi; ak sa k dnešku nekonalo bdenie, tak aj
Mt 64. začalo (15, 32 - 39)
= radové čítanie.
Evanjelium na utierni
Lk 14. začalo (4, 22b - 30)
V tom čase sa zástupy divili milým slovám, ktoré vychádzali z Ježišových úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?” On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.” A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.” Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Apoštol na liturgii
57. začalo (Jak 5, 10 - 20)
Bratia, za príklad, ako trpieť a byť trpezlivým, berte si prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene. Hľa, tých, ktorí vytrvali, nazývame blaženými. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, ako to Pán ukončil, lebo Pán je veľmi milosrdný a milostivý. Ale predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Vaše „áno“ nech je „áno“ a vaše „nie“ nech je „nie“, aby ste neupadli do pokrytectva. Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy. Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá presbyterov cirkvi, nech sa nad ním pomodlia a pomažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba viery uzdraví chorého, Pán ho pozdvihne a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom prehrešenia a modlite sa jeden za druhého, aby ste vyzdraveli. Veľa totiž zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. Eliáš bol krehký človek ako my a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod. Bratia moji, keby niekto z vás zblúdil z cesty pravdy a iný ho obráti, nech vie, že ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov.
tak aj
113. začalo (Rim 14, 6 - 9)
Bratia, kto uznáva deň, uznáva ho pre Pána; kto je, je pre Pána, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje pre Pána a vzdáva vďaky Bohu. Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme pre Pána, či umierame, umierame pre Pána. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými.
Evanjelium na liturgii
Lk 14. začalo (4, 22b - 30)
V tom čase sa zástupy divili milým slovám, ktoré vychádzali z Ježišových úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?” On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.” A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.” Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
tak aj
Mt 64. začalo (15, 32 - 39)
V tom čase Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.” Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?” Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?” Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.” Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magdalského kraja.