Piatok 19. júl 2024 meniny: Dušana

Piatok 9. týždňa po Päťdesiatnici. Naša prepodobná matka Makrína, sestra Bazila Veľkého. Náš prepodobný otec Dios.

Apoštol na liturgii:

157. začalo (1 Kor 14, 26b - 40)

= radové čítanie z tohto dňa; ak sa k zajtrajšku koná bdenie, tak aj

113. začalo (Rim 14, 6 - 9)

= radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii:

Mt 83. začalo od polovice (21, 12-14. 17-20)

= radové čítanie z tohto dňa; ak sa k zajtrajšku koná bdenie, tak aj

Mt 64. začalo (15, 32 - 39)

= radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni:

1 Kr 17, 1 - 24

;

1 Kr 18, 1. 17-42. 45-46. 19, 1-16

;

1 Kr 19, 19bd. 20a. 21b + 2 Kr 2, 1. 6-14

= všetky tri svätému Eliášovi.

Apoštol na liturgii

157. začalo (1 Kor 14, 26b - 40)

Bratia, keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie. Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. Ale keby nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkvi; nech hovorí sebe a Bohu. Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú. Keby dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí. Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. Prorocký duch je podriadený prorokom, veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých cirkvách u svätých vaše ženy nech v cirkvách mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon. Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila v cirkvi. Vari od vás vyšlo Božie slovo, alebo iba k vám prišlo? Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem, sú Pánove prikázania. Kto to neuzná, nebude uznaný. A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi. Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.

tak aj

113. začalo (Rim 14, 6 - 9)

Bratia, kto uznáva deň, uznáva ho pre Pána; kto je, je pre Pána, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje pre Pána a vzdáva vďaky Bohu. Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme pre Pána, či umierame, umierame pre Pána. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými.

Evanjelium na liturgii

Mt 83. začalo od polovice (21, 12-14. 17-20)

V tom čase Ježiš vošiel do Božieho chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolce a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom sa bude volať domom modlitby.’ A vy z neho robíte lotrovský pelech.” V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal. Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste videl jeden figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.” A figovník hneď vyschol. Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?”

tak aj

Mt 64. začalo (15, 32 - 39)

V tom čase Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.” Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?” Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?” Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.” Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magdalského kraja.

Parémie na večierni

1 Kr 17, 1 - 24

Eliášovi sa dostalo Pánovo slovo a povedal Achabovi: „Ako žije Pán, Izraelov Boh, v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo.“ A Eliášovi sa dostalo Pánovo slovo: „Choď odtiaľto na východ a skry sa pri potoku Chorrat, ktorý je pred Jordánom! Vodu budeš piť z potoka a havranom som prikázal, aby ťa tam kŕmili.“ Eliáš urobil podľa Pánovho slova a usadil sa pri potoku Chorrat pred Jordánom. Havrany mu prinášali chleby a mäso ráno, chleby a mäso večer a vodu pil z potoka. Po niekoľkých dňoch potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. Vtedy sa Eliášovi dostalo Pánovo slovo: „Vstaň, choď do sidonskej Sarepty a zostaň tam. Veď, hľa, istej vdove som tam prikázal, aby ťa živila!“ Vstal teda, išiel do sidonskej Sarepty, prišiel k mestskej bráne a hľa: vdova tam zbierala drevo. Eliáš na ňu zavolal: „Prines mi trocha vody v nádobe, aby som sa napil!“ Išla mu priniesť a Eliáš na ňu zavolal: „Prines mi vo svojej ruke aj krajec chleba, aby som si zajedol!“ Žena povedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené, iba priehrštie múky v džbáne a trocha oleja v krčahu. Hľa, pozbieram dve triesky dreva a pôjdem, pripravím to sebe i svojim deťom. Zjeme to a zomrieme.“ Eliáš jej povedal: „Maj odvahu! Choď a rob podľa svojho slova, ale najprv z toho priprav malý peceň pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojim deťom urobíš neskôr. Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: «Z múky v džbáne neubudne a oleja v krčahu sa neumenší až do dňa, keď Pán dá krajine dážď.» Žena išla, urobila podľa Eliášovho slova a priniesla mu. A jedol on, ona i jej deti. Od toho dňa múky z džbána neubudlo a oleja z krčaha sa neumenšilo podľa Pánovho slova, ktoré hovoril prostredníctvom Eliáša. Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy, majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi zhoršila, že už prestal dýchať. Vtedy povedala Eliášovi: „Čo ja mám s tebou, Boží muž? Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť môjho syna?!“ Eliáš jej povedal: „Daj mi svojho syna!“ Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko a takto volal k Pánovi: „Pane, môj Bože, chceš aj ženu, u ktorej som hosťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej syna?“ Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Pánovi a hovoril: „Pane, môj Bože, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca do jeho tela!“ Pán vyslyšal Eliášov hlas, chlapcova duša sa vrátila do jeho tela a ožil. Potom Eliáš chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: „Pozri, tvoj syn žije!“ Žena vravela Eliášovi: „Hľa, pochopila som, že ty si Boží človek a že Pánovo slovo, ktoré máš v ústach, je pravdivé.“

1 Kr 18, 1. 17-42. 45-46. 19, 1-16

V treťom roku Achabovho kraľovania sa Eliášovi Tesbanovi dostalo Pánovo slovo: „Choď ukáž sa Achabovi, potom dám dážď na zem!“ Keď Achab zazrel Eliáša, spýtal sa ho: „To si ty, záhubca Izraela?“ Odpovedal: „Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraela, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove príkazy a šli ste za bálmi. Teraz však pošli a daj zvolať ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola!“ Achab poslal ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrch Karmel. Vtedy Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril: „Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!“ Ľud mu nič neodpovedal. A Eliáš hovoril ľudu: „Ja sám som zostal z Pánových prorokov, prorokov Bálových je však štyristopäťdesiat mužov. Nech nám dajú dva býky. Oni nech si vyberú jedného býčka, nech ho rozsekajú, pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Potom ja pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Potom vzývajte meno svojho boha a ja budem vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh.“ Všetok ľud na to odpovedal: „Návrh je dobrý!“ Eliáš hovoril Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býčka a pripravte prví, lebo vás je viac. A vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte!“ Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: „Bál, vyslyš nás!“ No nebolo hláska, nebolo odpovede. I skákali okolo oltára, ktorý spravili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí!“ Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal. Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár. Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: „Izrael bude tvoje meno.“ Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček na dve sey zrna. Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. Potom povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo!“ Nato vravel: „I druhý raz!“ Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: „I tretí raz!“ A spravili to aj tretí raz, takže voda tiekla okolo oltára, aj jarček naplnila voda. Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!“ Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku. Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: „Pán je Boh! Pán je Boh!“ Nato im Eliáš povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech z nich neujde ani jeden.“ Pochytali ich a Eliáš ich dal zaviesť k potoku Kišon a tam ich dal pobiť. Potom Eliáš povedal Achabovi: „Vystúp, jedz a pi, lebo počuť čľapot dažďa!“ A Achab vystúpil jesť a piť. Eliáš však vyšiel na vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi, tvár si dal medzi kolená a pomodlil sa k Pánovi. O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď Achab sadol do voza a išiel do Jezraelu. Na Eliáša sa však zniesla Pánova ruka, opásal si bedrá a bežal pred Achabom až ta, kadiaľ sa ide do Jezraelu. Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. Nato poslal Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“ On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!“ Ľahol si a usnul pod borievkou. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vezmi a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb. Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 10 On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať.“ On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: „Čo tu robíš, Eliáš?“ Odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať.“ Pán mu povedal: „Vstaň, vráť sa svojou cestou na Damaskú púšť a keď dôjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom, Namsiho syna Jehua pomaž za kráľa nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaž za proroka namiesto seba!“

1 Kr 19, 19bd. 20a. 21b + 2 Kr 2, 1. 6-14

V tých dňoch Eliáš našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naňho svoj plášť. Elizeus zanechal voly, bežal za Eliášom a posluhoval mu. Keď Pán chcel Eliáša vziať vo víchrici do neba, Eliáš a Elizeus išli z Galgaly. Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo Pán ma poslal k Jordánu!“ Elizeus odpovedal: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Išli teda obidvaja. Ale išli aj päťdesiati muži z prorockých synov. Oni sa postavili obďaleč stranou, tí dvaja však stáli pri Jordáne. Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. Keď prešli, Eliáš povedal Elizeovi: „Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý!“ Elizeus odpovedal: „Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!“ Odpovedal: „Ťažkú vec si žiadaš. Ak ma však budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, stane sa ti to. Ak nie, nestane sa.“ A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba. Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!“ A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol si ho na dva kusy. Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel po suchu.