« »

Utorok piateho týždňa Veľkého pôstu – 30. deň Štyridsiatnice.
Deň Veľkého kajúceho kánona svätého Andreja Krétskeho – presun z nasledujúceho štvrtka.
/Náš prepodobný otec Zachariáš./
/Náš otec svätý Artemón, biskup pizídijskej Seleucie./

Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke: = z daného dňa.
Parémie na LVPD: ; ; ; ; = dve z daného dňa, tri zo sviatku Zvestovania.

Iz 40, 18 – 31

Takto hovorí Pán: Ku komu prirovnáte Pána, akúže k nemu postavíte podobu? Modlu uleje umelec, zlatník však okuje ju zlatom a strieborné retiazky pozvára. Kto chudobný je na dary, vyberie drevo, čo nehnije, nájde si múdreho majstra, aby postavil sochu, čo sa nehne. Nuž či neviete? Či nepočujete? Či vám nebolo oznámené od začiatku? Či nechápete základy zeme? On tróni nad okruhom zeme, – jej obyvatelia sú ako kobylky – on rozťahuje sťa závoj nebesá a rozprestiera ich ako obytný stan. On obracia navnivoč vládcov, sudcov zeme mení v ničomnosť. Sotva zasadení, sotva sú zasiati, sotva pustí ich kmeň koreň do zeme, už ich aj oveje, takže uschýnajú, víchor ich sťa plevu odnáša. Komuže ma teda chcete prirovnať? Budem mu podobný? – vraví Svätý. Zdvihnite si nahor oči a viďte: Ktože ich stvoril? Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko, každú volá po mene, pre veľkú silu a nesmiernu moc nevystane ani jedna. Prečo vravíš, Jakub, a hovoríš, Izrael: Skrytá je moja púť pred Pánom a môj súd unikol môjmu Bohu!? Či nevieš? Či si nepočul? Bohom večnosti je Pán. On stvoril končiny zeme, neukoná sa, ani neustane, jeho múdrosť je nevystihnuteľná. On dáva silu ukonanému a bezmocnému dá veľkú zdatnosť. Ustáva mládež a omdlieva a junač podlomená padá. Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú.

Gn 15, 1 – 15

Pán sa prihovoril vo videní Abramovi takto: „Neboj sa Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká!“ Abram odpovedal: „Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ A Abram pokračoval: „Veď si mi nedal potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedičom!“ Ale Pán mu povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho lona.“ Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš!“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo!“ Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: „Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ On odpovedal: „Pane, Bože, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“ Pán mu odpovedal: „Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holubicu!“ On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal. Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal. A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma. A Abramovi bolo povedané: „Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať. Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku.“

Prís 15, 7 – 19

Pery mudrcov rozsievajú vedomosť, no nie tak srdce pochábľov. Obeta bezbožných je odporná Pánovi, modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom. Púť bezbožného príkri sa Pánovi, miluje však toho, kto nasleduje spravodlivosť. Prísny trest čaká na toho, kto schádza (zo správneho) chodníka; zomrie, kto neľúbi, keď sa mu vyčíta. Aj záhrobie a podsvetie sú odhalené pred Pánom – nuž, o čo viac srdcia ľudských synov!? Posmievač nemá rád, keď sa mu robia výčitky, nestýka sa s múdrymi. Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha. Srdce rozumného sa zháňa za vedomosťou, lež ústa pochábľov sa vyžívajú v bláznovstve. Smutné sú všetky dni bedára, lež (človek) jasnej mysle má vždy hodokvas. Lepšie je mať málo a báť sa Pána, než veľký poklad, a s ním nepokoj. Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom, ako vykŕmený vôl a pritom nenávisť. Vznetlivý človek nieti roztržku, trpezlivý však škriepku chlácholí. Cesta leňocha je sťaby tŕním zatarasená, lež chodník robotných je vysypávaný.

Gn 28, 10 – 17

Jakub odišiel od Studne prísahy a kráčal do Charranu. Našiel akési miesto a tam spal, veď slnko zapadlo: Zobral z kameňov toho miesta, položil si pod hlavu a spal na tom mieste. A mal sen: Videl rebrík upevnený na zemi, ktorého vrchol siahal do neba, a Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali. Opieral sa oňho Pán a povedal: Ja som Boh Abraháma, tvojho otca, a Boh Izáka. Neboj sa: Zem, na ktorej spíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. Tvojho potomstva bude ako piesku na zemi a rozšíri sa k moru, na juh, na sever i na východ. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky pokolenia zeme. A hľa, ja som s tebou, chránim ťa na každej ceste, ktorou pôjdeš, a privediem ťa naspäť do tejto krajiny, lebo ťa neopustím, kým neurobím všetko, čo som ti povedal. Jakub sa prebudil zo svojho spánku a povedal: Na tomto mieste je Pán, ale ja som to nevedel! Zľakol sa a povedal: Aké strašné je toto miesto! Toto je výlučne Boží dom a toto je brána do neba!

Ez 43,27 – 44,4a

Takto hovorí Pán: Od ôsmeho dňa budú kňazi konať na oltári vaše celostné obety a obety vašej záchrany a prijmem vás, hovorí Adonaj, Pán. Potom ma nasmeroval na cestu k vonkajšej bráne do svätyne, ktorá hľadí na východ, a tá bola zatvorená. A Pán mi povedal: Táto brána bude zatvorená. Neotvorí sa a nikto cez ňu neprejde, lebo cez ňu vstúpi Pán, Boh Izraela, a bude zatvorená. Preto v nej bude sedieť vodca, aby jedol chlieb. Vstúpi cestou elamskej brány a vyjde vlastnou cestou. Potom ma viedol cestou brány do svätyne, ktorá hľadí na sever, oproti chrámu. I videl som: Hľa, Pánov chrám bol plný slávy!

Prís 9, 1 – 11

Múdrosť si postavila dom a upevnila sedem stĺpov. Pozabíjala svoje obetné zvieratá, do svojej čaše namiešala víno a pripravila svoj stôl. A vyslala svojich sluhov, aby ohlasovaním z výšiny pozvala k čaši, hovoriac: Ten, kto je nerozumný, nech sa nakloní ku mne. Tým zasa, ktorým chýba rozum, povedala: Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala. Zanechajte nerozumnosť a budete žiť, hľadajte rozumnosť, aby ste žili, a dostanete chápavosť v poznaní. Kto napomína zlých, ten samému sebe zapríčiní stratu cti a kto karhá bezbožného, ten samému sebe spôsobí potupu, lebo karhanie bezbožného sú preňho rany. Nekarhaj zlých, aby ťa nezačali nenávidieť; karhaj múdreho a bude ťa milovať. Daj príležitosť múdremu a bude ešte múdrejší; daj poučenie spravodlivému a bude ho ešte viac prijímať. Začiatkom múdrosti je Pánova bázeň a rada svätých je chápavosť. Lebo poznať zákon je dobrá myšlienka. Veď takto budeš dlho žiť a pridajú sa ti roky života.