Streda
25. marec 2020
meniny: Marián
ZVESTOVANIE NAŠEJ PRESVÄTEJ VLÁDKYNI, BOHORODIČKE MÁRII, VŽDY PANNE - prikázaný sviatok. Toto je 31. deň Štyridsiatnice.
Evanjelium na utierni:
Lk 4. začalo (1, 39 - 49. 56)
= zo sviatku Zvestovania.
Parémia na 6. hodinke:
Iz 41, 4c - 14
= z daného dňa.
Parémie na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho:
Gn 17, 1 - 9
;
Prís 15,20 - 16,9
;
Ex 3, 2 - 8
;
Prís 8, 22 - 30
= dve z daného dňa, dve zo sviatku Zvestovania.
Apoštol na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho:
306. začalo (Hebr 2, 11 - 18)
= zo sviatku Zvestovania.
Evanjelium na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho:
Lk 3. začalo (1, 24 - 38)
= zo sviatku Zvestovania.
Evanjelium na utierni
Lk 4. začalo (1, 39 - 49. 56)
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Svätý Duch. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blažená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.” Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.” Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Parémia na 6 hodinke
Iz 41, 4c - 14
Takto hovorí Pán: Ja, Boh, prvý a ten istý som i posledný. Ostrovy vidia a boja sa, končiny zeme sa trasú, blížia sa a prichádzajú. Navzájom si pomáhajú, navzájom si volajú: Rezko! Majster posmeľuje zlatníka, ten, čo kladivom hladí, toho, čo kuje mlatkom, hovorí o liatine: Dobrá je! a upevní ju klinmi, že sa nepohne. Ty však, Izrael, sluha môj, Jakub, ktorého som vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho priateľa, teba som chopil od končín zeme, z jej okrajov som ťa povolal a riekol som ti: Ty si môj sluha, teba som vyvolil a nezavrhol. Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou. Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech všetci, čo sa zlostia na teba, budú ako nič a zahynú tí, čo sa pravotia s tebou. Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú; budú ako nič a ako márnosť tí, čo broja proti tebe. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: Neboj sa, ja ti pomáham. Neboj sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham - hovorí Pán -, tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.
Parémie na večierni s liturgiou sv Jána Zlatoústeho
Gn 17, 1 - 9
Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno už nebude viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. A uzatváram zmluvu medzi mnou a tebou, a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán, do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“ Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach!“
Prís 15,20 - 16,9
Múdry syn naplňuje otca radosťou, ale pochabý človek pohŕda svojou matkou. Bláznovstvo je nerozumnému človekovi potechou, no rozvážny muž mieri rovno tam, kam mu treba ísť. Vychodia nazmar plány, keď nieto porady, daria sa však tam, kde je veľa radcov. Človek sa teší z odpovede svojich úst a slovo v pravý čas je dobré. Nahor vedie životná púť rozumného, aby sa vyhol dolu podsvetiu. Pán zborí dom pyšných, ale medzu vdovy upevní. Podliakove plány sa príkria Pánovi, no čisté reči sú mu príjemné. Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, no ten, kto nenávidí podplácanie, bude žiť. O tom, čo odpovedať, húta srdce spravodlivého, ale ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti. Pán je ďaleko od bezbožných, ale modlitbu spravodlivých vypočúva. Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí. Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, rado sa pristavuje medzi múdrymi. Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, ale ten, kto dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu. Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, no pred slávou je pokora. Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď na jazyk dáva Pán. Človeku sa môže zdať, že jeho cesty sú celkom čisté, ale Pán je ten, kto posudzuje pohnútky. Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery. Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy. Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa, že trestu neujde. Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom. Ak sa Pánovi ľúbia cesty človeka, aj jeho nepriateľov s ním pomerí. Lepšie je mať málo spravodlivým spôsobom, ako veľké dôchodky a nespravodlivo. Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.
Ex 3, 2 - 8
Mojžiš došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.“
Prís 8, 22 - 30
Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet. Nebolo ešte morských priehlbní, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriediel obťažených vodami. Prv ako sa vrchy vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila. Prv ako nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemekruhu. Keď zhotovoval nebesia, bola som tam, keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými, keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny, keď vymedzoval moru jeho hranicu, aby vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme, ja som bola uňho chovankou, bola som deň po deň jeho rozkošou a hrala som sa pred ním v každý čas.
dve zo sviatku Zvestovania
Apoštol na večierni s liturgiou sv Jána Zlatoústeho
306. začalo (Hebr 2, 11 - 18)
Bratia, ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred cirkvi ťa budem ospevovať.“ Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“ A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.
Evanjelium na večierni s liturgiou sv Jána Zlatoústeho
Lk 3. začalo (1, 24 - 38)
V tých dňoch Alžbeta, Zachariášova manželka, počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.” V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami.” Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?” Anjel jej odpovedal: „Svätý Duch zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sväté, bude sa volať Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.” Mária povedala: „Hľa, služobníčka Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Anjel potom od nej odišiel.