« »

Pondelok štvrtého týždňa Veľkého pôstu – 22. deň Štyridsiatnice.
ZVESTOVANIE NAŠEJ PRESVÄTEJ VLÁDKYNI, BOHORODIČKE MÁRII, VŽDY PANNE – prikázaný sviatok.


Evanjelium na utierni: = zo sviatku Zvestovania.


Parémia na 6. hodinke: = z daného dňa.


Parémie na večierni s liturgiou svätého Jána Zlatoústeho: ; ; ; = dve z daného dňa a dve zo sviatku Zvestovania.

Apoštol na večierni s liturgiou svätého Jána Zlatoústeho: = zo sviatku Zvestovania.

Evanjelium na večierni s liturgiou svätého Jána Zlatoústeho: = zo sviatku Zvestovania.


Lk 4. začalo (1, 39 – 49. 56)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Svätý Duch. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blažená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.” Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.” Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Iz 14, 24 – 32

Takto hovorí Pán zástupov: Ako som hovoril, tak bude, a ako som rozhodol, tak sa stane, že zlomím Asýrsko vo svojej krajine, na svojich vrchoch ho pošliapem, takže sa vzdiali od nich jeho jarmo, stratí sa z ich ramien jeho bremeno. To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou, a to je ruka, vystretá nad všetky národy. Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni? V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok: Neteš sa ty, Filištínsko celé, že prút toho, čo ťa bil, je zlomený, lebo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak. I budú sa pásť prvorodení biednych a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých zabijem. Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé, lebo od severu prichádza dym a nik neodchádza od svojich čiat. A čo sa odpovie poslom pohanov? Že Pán založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.

Gn 8,21b – 9,7

Pán, Boh, povedal: Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc. Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: Ploďte a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky zvieratá zeme, všetko vtáctvo neba a všetko, čo sa hýbe na zemi; dostávate do rúk všetky ryby mora. Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny. Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť. Ale krv vašich duší budem vyhľadávať; budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa a od každého človeka, aj keď je to brat, budem vyhľadávať dušu človeka. Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka. Vy sa však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!

Prís 11,19 – 12,6

Spravodlivý syn sa rodí pre život, úsilie bezbožného je na smrť. Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi, ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne chodia púťou života. Stavím sa, že podliak trestu neujde, ale potomstvo spravodlivých vyviazne. Zlatá obrúčka v svinskom rypáku je pekná žena, ale bez jemnocitu. To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým, očakávanie bezbožných je prchký hnev. Niekto priam rozhadzuje, a predsa mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy. Človek, čo žehná rád druhým, sám zbohatne, ten však, kto iných preklína, aj sám bude prekliaty. Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať, na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie zostúpi. Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu pre seba, ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde. Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne, spravodliví však budú pučať ako list. Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať, blázon však bude slúžiť múdremu človekovi. Ovocie spravodlivosti je stromom života, nespravodlivosť však uchvacuje život. Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi, už o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?! Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť, kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák. Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána, ale muža, ktorý strojí intrigy, on odsúdi. Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou, ale koreňom spravodlivých neotrasie nik. Spôsobná manželka je vencom svojho muža, nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí. Myšlienky spravodlivých zalietajú k spravodlivosti, zámery bezbožných k lesti. V rečiach bezbožníkov sa skrýva nebezpečenstvo života, lež ústa statočných im prinášajú záchranu.

Ex 3, 2 – 8

Mojžiš došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.“

Prís 8, 22 – 30

Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet. Nebolo ešte morských priehlbní, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriediel obťažených vodami. Prv ako sa vrchy vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila. Prv ako nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemekruhu. Keď zhotovoval nebesia, bola som tam, keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými, keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny, keď vymedzoval moru jeho hranicu, aby vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme, ja som bola uňho chovankou, bola som deň po deň jeho rozkošou a hrala som sa pred ním v každý čas.

306. začalo (Hebr 2, 11 – 18)

Bratia, ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred cirkvi ťa budem ospevovať.“ Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“ A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

Lk 3. začalo (1, 24 – 38)

V tých dňoch Alžbeta, Zachariášova manželka, počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.” V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami.” Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?” Anjel jej odpovedal: „Svätý Duch zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sväté, bude sa volať Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.” Mária povedala: „Hľa, služobníčka Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Anjel potom od nej odišiel.