« »

Posviatok Polovice Päťdesiatnice – jej 31. deň.
Svätí veľkí králi a apoštolom rovní Konštantín a Helena.


Evanjelium na utierni: = svätým Konštantínovi a Helene.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, a  = svätým Konštantínovi a Helene.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, a  = svätým Konštantínovi a Helene.

Jn 36. začalo (10, 9 – 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

31. začalo (Sk 12,25 – 13,12)

V tých dňoch, keď Barnabáš a Šavol splnili svoju úlohu, vrátili sa z Jeruzalema do Antiochie a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek. V cirkvi, ktorá bola v Antiochii, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich. A oni, vyslaní Svätým Duchom, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. Keď prišli do Salamíny, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. A keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu. Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo. Ale Elymas, čarodejník – lebo tak sa prekladá jeho meno –, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Svätým Duchom, pozrel naňho a povedal: „Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.

49. začalo (Sk 26, 1 – 5. 12 – 20)

V tých dňoch Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč: „Kráľ Agrippa, pokladám sa za blaženého, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú, tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj. Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe v Jeruzaleme. Poznajú ma od začiatku – len keby chceli vydať svedectvo –, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov, cestou som na pravé poludnie videl, kráľu, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou. Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.‘ Ja som sa spýtal: ,Kto si, Pane?‘ A Pán povedal: ,Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň a stoj na nohách, lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti zjavím. Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.‘ Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu, ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodné pokánia.“

Jn 33. začalo (8, 51 – 59)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.” Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: ,Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.’ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?” Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ,On je náš Boh,’ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.” Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.” Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

Jn 35. začalo od polovice (10, 1 – 9)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.” Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.”