« »

Štvrtok 5. týždňa po Päťdesiatnici.
Uloženie úctyhodného rúcha našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky v Blachernách.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = Bohorodičke.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = Bohorodičke.

118. začalo (Rim 15, 17 – 29)

Bratia, mám sa čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom. Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom, mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde sa Kristovo meno už vzývalo, aby som nestaval na cudzom základe, ale ako je napísané: „Uvidia tí, ktorým ho nezvestovali, a pochopia tí, čo nič nepočuli.“ A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť k vám. Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám. Preto keď sa vypravím do Hispánie, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším. Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných. Keď to dokončím a spečatím toto ovocie, vydám sa cez vás do Hispánie. A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania.

320. začalo (Hebr 9, 1 – 7)

Bratia, prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. Tam bola zlatá kadidelnica a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužby, ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za seba i za nevedomosti ľudu.

Mt 49. začalo (12,46 – 13,3a)

V tom čase, keď Ježiš hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. Ktosi mu povedal: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.” On však odvetil tomu, čo mu to vravel: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?” Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.” V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách.

Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)

V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”