Sobota 25. október 2025 meniny: Aurel

Sobota 20. (22.) týždňa po Päťdesiatnici. Svätí mučeníci a notári Marcián a Martyrios.

Apoštol na liturgii:

178. začalo (2 Kor 5, 1 - 10a)

= radové čítanie, prípadne aj

224. začalo od polovice (Ef 4, 7 - 13)

= svätým Marciánovi a Martyriovi.

Evanjelium na liturgii:

Lk 29. začalo (7, 1b - 10)

= radové čítanie, prípadne aj

Mt 34. začalo od polovice (10, 1. 5-8)

= svätým Marciánovi a Martyriovi.

Parémie na večierni, ak sa berie 1. možnosť:

Iz 63, 15-19. 64, 1-4c. 7 - 8

;

Jer 2, 2b - 12

;

Múd 4, 7 - 15

= zemetraseniu a svätému Demeterovi.

Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť:

Iz 6, 1 - 7

;

Jer 33, 12 - 18

;

Dan 7, 1a. 9 - 15

;

Múd 4, 7 - 15

= tri Nedeli Krista Kráľa a jedno svätému Demeterovi.

Apoštol na liturgii

178. začalo (2 Kor 5, 1 - 10a)

Bratia, vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom - rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha. Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom.

prípadne aj

224. začalo od polovice (Ef 4, 7 - 13)

Bratia, každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. Preto hovorí: „Keď vystupoval do výšav, zobral zajatcov a ľuďom dal dary.“ A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko. On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku.

Evanjelium na liturgii

Lk 29. začalo (7, 1b - 10)

V tom čase Ježiš vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.” Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!’ - ide; inému: ‚Poď sem!’ - tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!’ - on to urobí.” Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!” A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.

prípadne aj

Mt 34. začalo od polovice (10, 1. 5-8)

V tom čase Ježiš zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.’ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte."

Parémie na večierni ak sa berie 1 možnosť

Iz 63, 15-19. 64, 1-4c. 7 - 8

Pozri sa z neba, Pane, a hľaď z príbytku svojej svätosti a veleby. Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc? Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie, veď si bol k nám zdržanlivý? Veď ty si náš otec, lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná! Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny. Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest, zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe? Vráť sa kvôli svojim sluhom, kvôli kmeňom svojho dedičstva. Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud, naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu. Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš, nad ktorými sa nevzýva tvoje meno. Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil, vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou. Ako keď oheň páli raždie a voda vrie od ohňa, aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať, nech sa trasú pred tvojou tvárou národy. Keď si robil divy, zostúpil si, hoci sme nečakali, pred tvojou tvárou sa triasli vrchy. Od večnosti nepočuli, neslýchali, oko nevidelo okrem teba Boha, ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú. Ideš v ústrety tomu, čo s radosťou robí spravodlivo, teba na tvojich cestách spomína. Teraz však, Pane, ty si náš otec, my sme len hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojich rúk. Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi a nespomínaj na hriech naveky; hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.

Jer 2, 2b - 12

Toto hovorí Pán: „Spomínam na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojich zásnub, keď si ma nasledoval na pustatine, v nezasiatej krajine. Izrael bol svätým Pánovým, prvotinami jeho úrody, tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci, dopadlo na nich nešťastie“ – hovorí Pán. Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov a všetky rodiny Izraelovho domu! Toto hovorí Pán: „Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, išli za márnosťou a márnymi sa stali? A nehovorili: „Kdeže je Pán, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, ktorý nás vodil pustatinou, krajinou pustou a hrboľatou, krajinou suchou a temnou, krajinou, ktorou neprejde nikto a ani človiečik v nej nebýva?“ A voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste požívali jej plod a jej dobro. Vy ste však prišli a sprznili moju zem a moje dedičstvo ste spravili odporným. Kňazi nevraveli: „Kdeže je Pán?“ Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali a pastieri sa mi spreneverili, proroci veštili menom Bála a za bezmocnými bôžikmi chodili. Preto sa ešte budem pravotiť s vami – hovorí Pán – i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť. Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite, pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne, pozrite, či sa stalo čosi také! Ak si národ zmenil bohov – nuž to ani nie sú bohovia! Môj národ však zamenil svoju slávu za čosi bezvládne. Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi,“ hovorí Pán.

Múd 4, 7 - 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.

Parémie na večierni ak sa berie 2 možnosť

Iz 6, 1 - 7

V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!

Jer 33, 12 - 18

Takto hovorí Pán mocností: „Na tomto pustom mieste, kde nieto človeka ani dobytka, vo všetkých jeho mestách, ešte budú príbytky pastierov, ktorí pasú svoje ovce. Cez mestá, ktoré sú na vrchoch a cez mestá, ktoré sú v nížinách, cez mestá Negebu a cez krajinu Benjamína, cez okolie Jeruzalema a cez mestá Judska ešte budú ovce prechádzať rukami toho, kto ich spočítava,“ hovorí Pán. „Hľa, prichádzajú dni,“ povedal Pán, „keď obnovím dobré slovo, ktoré som hovoril domu Izraela a domu Júdu. V tých dňoch a v tom čase spôsobím, aby Dávidovi vyrástol Výhonok spravodlivosti, ktorý uskutoční súd a spravodlivosť na zemi. V tých dňoch bude Júda zachránený a Jeruzalem zotrvá v nádeji. A toto je meno, ktorým ho budú volať: ,Pán, náš Spravodlivý’.“ Veď takto povedal Pán: „Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý sedí na tróne domu Izraela, kňazi a leviti pred mojou tvárou neprídu o muža, ktorý prináša celopaly a dar a koná obety po všetky dni.“

Dan 7, 1a. 9 - 15

Ja, Daniel, som v prvom roku Baltazára, chaldejského kráľa, vo svojom videní hľadel, kým sa nepostavili tróny a Starý dňami si nesadol. Jeho odev bol biely ako sneh a vlasy jeho hlavy boli ako čistá vlna. Jeho trón bol ohnivý plameň a jeho kolesá spaľujúci oheň. Spred neho vychádzala ohnivá rieka. Tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Začal sa súd a otvorili sa knihy. Vtedy som sa pozeral za zvuku veľkých slov, ktoré hovoril onen roh, až kým nebolo zviera zabité a nezahynulo a jeho telo nebolo hodené do ohňa na úplné spálenie. Aj ostatným zvieratám sa odňala moc a bola im stanovená dĺžka života do času a času. Videl som v noci v sne: Hľa, na nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka, prišiel až k Starému dňami a bol privedený pred neho. Jemu bola daná moc a česť i kráľovstvo a jemu budú slúžiť všetky národy, kmene a jazyky. Jeho moc je večná moc, ktorá sa nepominie, a jeho kráľovstvo sa nerozpadne. Môj duch v mojom, Danielovom, postavení sa zachvel, a videnia mojej hlavy ma znepokojili.