Piatok 28. marec 2025 meniny: Soňa

Piatok štvrtého týždňa Veľkého pôstu - 26. deň Štyridsiatnice. Naši prepodobní otcovia Hilarión Nový a Štefan Divotvorca. (Náš prepodobný otec Teodor Trichinas - presun z 20. apríla.) Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 29, 13 - 23

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 12, 1 - 7

;

Prís 14, 15 - 26

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 29, 13 - 23

Takto hovorí Pán: Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom, preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová. Beda tým, čo pred Pánom hlboko skrývajú úmysel, vo tme dejú sa ich skutky a vravia: Kto nás vidí a kto o nás vie? Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina, že tvor hovorí o tvorcovi: Neurobil si ma!? A hrniec vraví hrnčiarovi: Nechápe!? Či to nebude už za krátku chvíľu, že Libanon premení sa na sad a sad budú za les pokladať? A v ten deň počujú hluchí slová knihy a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu. Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti a najbiednejší z ľudu budú plesať v Svätom Izraela. Veď zmizol násilník a zhynul posmešník a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom, čo obvinili človeka pre slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla a pre nič odmietli spravodlivého. Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu, ten, čo vykúpil Abraháma: Nebude sa teraz hanbiť Jakub a nezbledne teraz jeho tvár. Keď však uvidia jeho deti moje diela, kvôli mne zasvätia moje meno, zasvätia Svätého Jakubovho a báť sa budú Boha Izraelovho.

Parémie na LVPD

Gn 12, 1 - 7

Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu. Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán. Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania. Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.

Prís 14, 15 - 26

Dobromyseľný verí každému slovu, ale chytrý pristupuje k zmene zmýšľania. Múdry sa úzkostlivo chráni zla, no pochabý sa doň bezstarostne vrhá. Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti. Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním. Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dverami spravodlivého. Chudobný je odporný aj svojmu priateľovi, no bohatý má milovníkov nadostač. Ten, kto pohŕda svojím blížnym, dopúšťa sa prehrešku, no súcitiaci s úbožiakmi budú blažení. Či neblúdia tí, ktorí snujú zlo? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo pamätajú na dobro. Pri každej tvrdej práci býva zisk, a prázdny štebot privádza len k žobráctvu. Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov je ich bláznovstvo. Pravdivý svedok zachraňuje životy, ale ten, kto vraví kadejakú lož, je ničiteľom. Ten, kto sa bojí Pána, má pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.