Štvrtok 7. november 2024 meniny: René

276. začalo (2 Sol 2,13 - 3,5)

Bratia, Pánom milovaní, musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, že si vás Boh vyvolil ako prvotiny na spásu v posvätení Duchom a vierou v pravdu, k čomu vás povolal skrze naše evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista. A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa tradícií, ktoré ste sa naučili či už slovom a či naším listom. Sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, nech poteší vaše srdcia a upevní vás v každom dobrom diele a slove. Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo šírilo a oslávilo tak, ako u vás, a aby sme boli oslobodení od pochabých a zlých ľudí; lebo nie všetci veria. Ale Pán je verný; on vás bude posilňovať a chrániť pred Zlým. Dôverujeme vám v Pánovi, že robíte a budete robiť, čo prikazujeme. Nech Pán vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti.

277. začalo (2 Sol 3, 6 - 18)

Bratia, prikazujeme vám v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, nie podľa tradície, ktorú prijal od nás. Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne, ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. Nie že by sme na to nemali právo, ale chceli sme vám seba dať za vzor, aby ste nás napodobňovali. Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nerobia nič, robia len zbytočnosti. Takýmto prikazujeme a vyzývame ich skrze nášho Pána Ježiša Krista, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Ale vy, bratia, neochabujte v konaní dobra. Ak niekto neposlúchne naše slovo v liste, toho si poznačte a nestýkajte sa s ním, nech sa zahanbí. No za nepriateľa ho nepovažujte, ale napomínajte ho ako brata. Sám Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj v každom ohľade. Pán nech je s vami všetkými. Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav, ktorý je znakom v každom liste; takto píšem. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými. Amen.

213. začalo (Gal 5,22 - 6,2)

Bratia, ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. Bratia, keby aj pristihli človeka pri nejakom prehrešení, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.

Lk 70. začalo (13, 1 - 9)

V tom čase niektorí prišli k Ježišovi a rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.” A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?’ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.’”

Lk 73. začalo (13, 31 - 35)

V tom čase prišli k Ježišovi niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť.” On im povedal: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.’ Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.’”

Mt 10. začalo (4,25 - 5,12a)

V tom čase išli za Ježišom veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska. Keď videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď si sadol, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

„Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blažení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blažení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“

Joz 5, 13 - 16

Keď bol Jozue pri Jerichu, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a spýtal sa ho: „Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?“ I odpovedal: „Som vodca Pánovho vojska; teraz som prišiel.“ Jozue padol tvárou na zem a poklonil sa. Potom sa ho spýtal: „Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?“ Vodca Pánovho vojska povedal Jozuemu: „Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!“ A Jozue to urobil.

Sdc 6, 2a. 7. 11-24

V tých dňoch madiánska ruka ťažko doliehala na synov Izraela. Keď volali k Pánovi, Bohu, prišiel Pánov anjel a sadol si pod dub pri Efrate, ktorý patril Joasovi, Abiezerovmu otcovi. Jeho syn Gedeon práve mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi. Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný hrdina!“ Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: „Pán nás vyviedol z Egypta“? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov.“ Pán sa k nemu obrátil a povedal: „Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!“ On mu odvetil: „Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!“ Pán mu povedal: „Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ Nato mu Gedeon povedal: „Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, kto hovorí so mnou! Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!“ On odpovedal: „Ja dočkám, kým sa nevrátiš.“ Tu Gedeon odišiel a pripravil kozliatko a nekvasené chleby z efy múky. Mäso vložil do koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponúkol ho tým. Boží anjel mu povedal: „Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tú skalu a vylej na to odvar!“ Aj tak urobil. Tu Pánov anjel vystrel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred očí. Teraz Gedeon videl, že to bol Pánov anjel: „Beda mi, Pane, môj Bože – zvolal Gedeon – „videl som Pánovho anjela z tváre do tváre!“ Ale Pán mu povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!“ Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán je pokoj! Až do dnešného dňa je tam.

Iz 14, 7 - 20

Takto hovorí Pán: Nech celá zem prepukáva jasotom. Aj cyprusy a cédre Libanonu nech sa z teba tešia: „Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám.“ Podsvetie zdola sa pre teba rozruší v ústrety tvojmu príchodu; vzbudzuje pre teba tiene, všetkých mocnárov zeme vyzdvihuje z ich trónov, všetkých kráľov národov. Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: „I ty si omdlel ako my, nám si sa stal rovným? Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva, zunenie tvojich hárf. Pod tebou je rozostretá chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“ Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi. Veď v srdci si si hovoril: „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu. Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa Najvyššiemu.“ Lenže do podsvetia si zvrhnutý, na stráne priepasti. Čo ťa uzrú, obzrú si ťa, hútať budú o tebe: „Či toto je muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami, čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?“ Králi národov všetci spočívajú v sláve, každý vo svojom dome. Ty však si vyhodený bez hrobu ako odporná vetva – pokrytý zabitými, ktorých meč prebodal – ako pošliapaná mŕtvola. K tým, čo zostúpia do kamenných hrobov, nepridružíš sa pri pohrebe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud si vyvraždil. Nikdy nik nespomenie semeno zločincov.