Pondelok
9. september 2024
meniny: Martina
Pondelok 17. týždňa po Päťdesiatnici. Posviatok Narodenia presvätej Bohorodičky. Svätí a spravodliví Boží predkovia Joachim a Anna. (Svätý mučeník Severián.)
Apoštol na liturgii:
219. začalo (Ef 1,22 - 2,3)
= radové čítanie, prípadne aj
210. začalo od polovice (Gal 4, 22b - 31)
= svätým Joachimovi a Anne.
Evanjelium na liturgii:
Mk 48. začalo (10, 46b - 52)
= radové čítanie, prípadne aj
Lk 36. začalo (8, 16 - 21)
= svätým Joachimovi a Anne.
Apoštol na liturgii
219. začalo (Ef 1,22 - 2,3)
Bratia, Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista mu všetko položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom. Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje previnenia a hriechy, v ktorých ste kedysi kráčali podľa veku tohto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli prirodzenosťou deťmi hnevu ako ostatní.
prípadne aj
210. začalo od polovice (Gal 4, 22b - 31)
Bratia, Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. Veď je napísané: „Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš, zajasaj a vykríkni ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má veľa detí, viac ako tá, ktorá má muža.“ My, bratia, sme deťmi prisľúbenia ako Izák. Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz. Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.
Evanjelium na liturgii
Mk 48. začalo (10, 46b - 52)
V tom čase, keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a povedal, aby ho zavolali. Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!” On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?” Slepec mu odpovedal: „Učiteľ, aby som videl!” A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!” A hneď videl a šiel za ním po ceste.
prípadne aj
Lk 36. začalo (8, 16 - 21)
Pán povedal: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na stojan, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si mysli, že má.” Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.” On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.”