Piatok
23. august 2024
meniny: Filip
Piatok 14. týždňa po Päťdesiatnici. Odovzdanie sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky.
Apoštol na liturgii:
201. začalo (Gal 2, 6 - 10)
= radové čítanie, prípadne aj
240. začalo (Flp 2, 5 - 11)
= Bohorodičke.
Evanjelium na liturgii:
Mk 20. začalo (5, 22-24; 5,35 - 6,1)
= radové čítanie, prípadne aj
Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)
= Bohorodičke.
Apoštol na liturgii
201. začalo (Gal 2, 6 - 10)
Bratia, od tých, čo boli niečím - akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi -, tí teda, čo niečo znamenali, nič mi nepridali, ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných - veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi -, a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.
prípadne aj
240. začalo (Flp 2, 5 - 11)
Bratia, zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci je Božou podobou a nemyslel si, že rovnosť s Bohom vlastní neprávom, umenšil seba samého, keď prijal podobu sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho i Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi aj v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus je Pán, na slávu Boha Otca.
Evanjelium na liturgii
Mk 20. začalo (5, 22-24; 5,35 - 6,1)
V tom čase prišiel k Ježišovi jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.” Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?” Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!” A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kumi!”, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!” A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť. Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci ho nasledovali.
prípadne aj
Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)
V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”