Piatok
16. august 2024
meniny: Leonard
Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopola. Posviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky. Piatok 13. týždňa po Päťdesiatnici. (Svätý mučeník Diomédes.)
Apoštol na liturgii:
250. začalo (Kol 1, 12 - 18)
alebo
173. začalo (2 Kor 3, 4 - 11)
= svätému plátnu, a
192. začalo (2 Kor 11, 5 - 21a)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Lk 48. začalo od polovice (9, 51-56; 10, 22-24)
= svätému plátnu, a
Mk 15. začalo (4, 1 - 9)
= radové čítanie.
Apoštol na liturgii
250. začalo (Kol 1, 12 - 18)
Bratia, vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi, ktorý vás povolal mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo.
alebo
173. začalo (2 Kor 3, 4 - 11)
Bratia, takto dôverujeme Bohu skrze Krista. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje. Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
a
192. začalo (2 Kor 11, 5 - 21a)
Bratia, ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali. Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium? Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu. Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska. Prečo? Pretože vás nemilujem? To vie Boh. Ale čo robím, budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú. Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky. Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. Čo hovorím, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály. Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste rozumní. Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári. Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí.
Evanjelium na liturgii
Lk 48. začalo od polovice (9, 51-56; 10, 22-24)
V tom čase, keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich, ako to urobil aj Eliáš?” On sa obrátil, pokarhal ich a povedal: „Neviete, akého ducha ste. Veď Syn človeka neprišiel, aby ľudské duše zatratil, ale spasil.” A odišli do inej dediny. (Obrátil sa k učeníkom a povedal:) „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.” Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blažené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.”
a
Mk 15. začalo (4, 1 - 9)
V tom čase Ježiš začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.” A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!”