Štvrtok
14. marec 2024
meniny: Matilda
Štvrtok piateho týždňa Veľkého pôstu - 32. deň Štyridsiatnice - deň Veľkého kajúceho kánona svätého Andreja Krétskeho. Toto je čiastočne aliturgický deň.
Parémia na 6. hodinke:
Iz 42, 5 - 16
= z daného dňa.
Parémie na LVPD:
Gn 18, 20 - 33
;
Prís 16,17 - 17,17
= obidve z daného dňa.
Parémia na 6 hodinke
Iz 42, 5 - 16
Takto hovorí Pán, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich, ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo, ktorý na nej dáva dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia: Ja, Pán, Boh, som ťa povolal v spravodlivosti, vzal som ťa za ruku; utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov, aby si slepým otvoril oči a väzňov vyviedol zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách. Ja som Pán, Boh, to je moje meno a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. Predošlé veci, hľa, prišli a ja oznamujem nové, dám vám ich počuť skôr, než vyklíčia. Spievajte Pánovi pieseň novú, jeho chválospev od končín zeme, vy, čo vystupujete na more a čo ho napĺňa, ostrovy a tí, čo na nich bývajú. Nech jasá púšť a jej osady, dvory, v ktorých býva Kedar, nech plesajú obyvatelia Sely, a z temena vrchov nech volajú! Nech vzdávajú česť Pánovi a jeho slávu nech hlásajú ostrovom! Ako bohatier kráča Pán, ako bojovník vzbudzuje zápal, volá, ba kričí bojovne, vrhá sa na nepriateľov. Bol som ticho od pradávna, mlčal som, premáhal som sa. Ako tá, čo rodí, budem kričať, dychčať a chrčať zároveň. Spustoším vrchy a kopce, dám zvädnúť všetkej ich zeleni, rieky obrátim na ostrovy a studnice vôd vysuším. A povediem slepých cestou, čo nepoznajú, po im neznámych chodníkoch ich odprevadím. Tmu pred nimi obrátim na svetlo a hrboľaté cesty na rovinu. Toto sú skutky, ktoré urobím a neodstúpim od nich.
Parémie na LVPD
Gn 18, 20 - 33
Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!“ Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu.“ Abrahám však začal znova a povedal: „Hľa opovážil som sa rozprávať s Pánom, hoci som len prach a popol. Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ A on mu ďalej hovoril: „A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?“ On odpovedal: „Neurobím to kvôli štyridsiatim.“ Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ A zasa povedal: „Hľa, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ A on odvetil: „Nezahubím kvôli dvadsiatim.“ A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“ On odpovedal: „Nezahubím kvôli desiatim.“ Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.
Prís 16,17 - 17,17
Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných, chráni si život, kto stráži svoju púť. Pýcha je pred skazou a pred pádom je namyslený duch. Lepšie ponižovať sa s poníženými, než s pyšnými sa deliť o korisť. Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána. Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného; a prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť. Rozum je prameňom života pre toho, kto ho má, pre bláznov je však trestom bláznovstvo. Múdremu myseľ vkladá do úst rozvahu a na perách mu rozmnožuje účinnosť. Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, ich sladkosť je uzdravením duše. Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti. Hlad pracujúceho zaň pracuje, lebo ho naháňajú jeho ústa (do práce). Ničomný človek strojí zlé a na perách má plameň blčiaci. Prevrátený človek seje rozbroje a pletkár rozlučuje priateľov. Ukrutník sa usiluje zviesť svojho blížneho a viesť ho cestou nedobrou. Kto prižmuruje oči, snuje zlo, kto si hryzie pery, zlo dokonal. Šediny sú ozdobnou korunou, nadobúda sa čestnou púťou (života). Lepšie je byť trpezlivý ako silák, ovládať sa, než mesto zaujať. Lós sa hádže do záhybu, ale každé jeho rozhodnutie býva od Pána. Lepší je krajec chleba suchého a pokoj pritom, ako dom mäsom obetným nabitý a pritom svár. Rozumný sluha vyšvihne sa nad (Pánovho) syna naničhodného a s jeho bratmi si podelí dedičstvo. Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia však skúša Pán. Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných a luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku. Kto si robí posmech z bedára rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie. Korunou starcov sú deti detí a ozdobou synov sú ich otcovia. Nesluší ušľachtilá reč bláznovi a lživé reči šľachetnému (človeku). Podplatný dar je vzácnym kameňom v očiach (toho, kto ho) dáva, všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti. Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov. Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného, ako sto palíc na blázna. Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať, no pošle sa naň posol ukrutný. Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá, ako s bláznom v jeho bláznovstve. Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie. Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši. Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi. Načo len má blázon v ruke peniaze?! Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu? Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.