Nedeľa 10. marec 2024 meniny: Branislav, Bruno

Jn 64. začalo (20, 11 - 18)

V tom čase Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?” Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.” Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?” Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.” Ježiš ju oslovil: „Mária!” Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,” čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma, veď som ešte nevystúpil k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej toto povedal.

314. začalo (Hebr 6, 13 - 20)

Bratia, keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

229. začalo (Ef 5, 8b - 19)

Bratia, kráčajte ako deti svetla! Veď ovocie Ducha je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo je hanebné, svetlo vyjaví, a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Božia vôľa. A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale napĺňajte sa Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho.

Mk 40. začalo (9, 17 - 31)

V tom čase prišiel k Ježišovi nejaký človek, poklonil sa mu a povedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.” On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!” I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?” On odpovedal: „Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!” Ježiš mu povedal: „‚Ak môžeš?!’ Všetko je možné tomu, kto verí.” A chlapcov otec hneď so slzami vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!” Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!” Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.” Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?” On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom.” Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.”

Mt 10. začalo (4,25 - 5,12a)

V tom čase išli za Ježišom veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska. Keď videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď si sadol, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

„Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blažení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blažení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“