Štvrtok 7. marec 2024 meniny: Tomáš

Štvrtok štvrtého týždňa Veľkého pôstu - 25. deň Štyridsiatnice. Svätí hieromučeníci, ktorí boli biskupmi v Chersone: Bazil, Efrém, Kapitón, Eugen, Aiterios a ďalší. (Naši prepodobní otcovia Jozef Hymnograf a Juraj z Maley - presun zo 4. apríla.) Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 28, 14 - 22

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 10,32 - 11,9

;

Prís 13,19 - 14,6

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 28, 14 - 22

Takto hovorí Pán: Počujte, posmešníci, slovo Pánovo, panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme. Pretože ste hovorili: „So smrťou sme uzavreli zmluvu a s peklom sme spravili dohodu, keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás, lebo sme si lož urobili útočišťom a zakrývame sa klamom.“ Preto takto hovorí Pán: „Hľa ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše. Mierou urobím právo a váhou spravodlivosť, útočište lži však uchytí lejak a na úkryt vyrútia sa vody. Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a vaša dohoda s peklom neobstojí, keď sa privalí bič šľahavý, ten vás rozdrví. Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí, lebo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci; a len v hrôze pochopíte poučenie.“ Bo krátke je lôžko - nemožno sa vystrieť, a prikrývka úzka - nemožno sa prikryť. Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán a zaburáca ako v údolí Gabaon, aby urobil svoj čin - jeho čin je zvláštny, aby uskutočnil svoj skutok - jeho skutok je divný. Teraz sa však neposmievajte, aby vám nestuhli okovy, lebo o skaze, a to neodvratnej, počul som od Pána zástupov nad celou zemou.

Parémie na večierni

Gn 10,32 - 11,9

Toto sú čeľade Noemových synov podľa svojich rodov a národov. Z nich sa potom po potope rozvetvili národy na zemi. Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová. Keď sa pohli z východu, našli v krajine Senaár rovinu a osadili sa na nej. Tu si povedali jeden druhému: „Poďme, narobme tehál a vypáľme ich v ohni!“ Tehly im slúžili namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. Potom povedali: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi!“ Tu zostúpil Pán, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia a povedal: „Hľa, sú jedným národom, všetci majú jeden jazyk; toto je začiatok ich činov a veru neodstúpia od ničoho z toho, čo si zaumienili urobiť. Poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!“ A takto ich Pán odtiaľ rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavať. Preto ho nazvali Bábelom, lebo tam Pán zmiatol reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozohnal po celej zemi.

Prís 13,19 - 14,6

Splnená túžba lahodí, lež bláznom je odporné vyhýbať sa zlu. Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie, druhovi bláznov sa však plano povodí. Hriešnikov stíha nešťastie, spravodlivých však zasiahne dobro. Dobrý muž porúča detným deťom dedičstvo, no hriešnikov majetok sa uschová spravodlivému. Je veľa chleba na prielohu chudobných, bohatstvo sa však tratí nespravodlivosťou. Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu. Spravodlivý sa môže najesť dosýta, lež brucho bezbožných biedu trie. Múdrosť žien buduje si dom, hlúposť však vlastnými rukami ho búra. Kto chodí priamo, Pána si ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda. V bláznových ústach je prút na chrbát, pery múdrych sú zas pre nich ochranou. Kde nieto volov, niet obilia, bohatý výnos je však tam, kde namáha sa býk. Pravdymilovný svedok neluže, falošný svedok vypúšťa však lož. Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo, rozumnému sa však zdalo poznanie ľahučké.