Rímskokatolícky obrad
Piatok
2. február 2024
meniny: Erika, Erik
STRETNUTIE NÁŠHO PÁNA, BOHA A SPASITEĽA JEŽIŠA KRISTA - odporúčaný sviatok.
Evanjelium na utierni:
Lk 8. začalo (2, 25 - 32)
= zo Stretnutia.
Apoštol na liturgii:
316. začalo (Hebr 7, 7 - 17)
= zo Stretnutia.
Evanjelium na liturgii:
Lk 7. začalo (2, 22b - 40)
= zo Stretnutia.
Evanjelium na utierni
Lk 8. začalo (2, 25 - 32)
V tom čase žil v Jeruzaleme muž menom Simeon, človek spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával potechu Izraela, a Svätý Duch bol na ňom. Jemu Svätý Duch vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Krista. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.”
Apoštol na liturgii
316. začalo (Hebr 7, 7 - 17)
Bratia, je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. A potom: tu berú desiatky smrteľní ľudia, tam však ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije. Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdal desiatky aj Lévi, ktorý desiatky prijíma; veď bol ešte v bedrách otca, keď mu vyšiel v ústrety Melchizedech. Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva, lebo pod ním ľud dostal zákon, načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, a nenazvať ho podľa radu Áronovho? Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon. A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári. Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch. A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. Veď o ňom znie svedectvo: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
Evanjelium na liturgii
Lk 7. začalo (2, 22b - 40)
V tom čase priniesli rodičia dieťa Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,” a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával potechu Izraela, a Svätý Duch bol na ňom. Jemu Svätý Duch vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Krista. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.” Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.” Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie v Jeruzaleme. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.