Nedeľa
24. december 2023
meniny: Adam a Eva
NEDEĽA SVÄTÝCH OTCOV. Predsviatok Narodenia Ježiša Krista. /posledný deň filipovky/ 5. hlas, 8. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Jn 64. začalo (20, 11 - 18)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Apoštol na liturgii:
328. začalo (Hebr 11, 9 - 10. 17 - 23. 32 - 40)
= svätým otcom.
Evanjelium na liturgii:
Mt 1. začalo (1, 1 - 25)
= svätým otcom.
Parémie na večierni:
Gn 1, 1 - 13
;
Nm 24, 2-3. 5-9. 17-18
;
Mich 4, 6-7. 5, 2-4
;
Iz 11, 1 - 10
;
Bar 3,36 - 4,4
;
Dan 2, 31-36. 44-45
;
Iz 9, 6 - 7
;
Iz 7, 10-16. 8, 1-4. 8d-10
= všetky k sviatku Narodenia.
Verše k tropáru po 3. parémii:
Ž 86, 1b - 4a. 4b - 5. 6 - 7
Verše k tropáru po 6. parémii:
Ž 92, 1 - 2. 3 - 4a. 4b - 5
Apoštol na večierni:
207. začalo (Gal 3, 15 - 22)
= k sviatku Narodenia.
Evanjelium na večierni:
Mt 53. začalo (13, 31 - 36a)
= k sviatku Narodenia.
Evanjelium na utierni
Jn 64. začalo (20, 11 - 18)
V tom čase Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?” Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.” Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?” Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.” Ježiš ju oslovil: „Mária!” Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,” čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma, veď som ešte nevystúpil k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej toto povedal.
Apoštol na liturgii
328. začalo (Hebr 11, 9 - 10. 17 - 23. 32 - 40)
Bratia, s vierou sa usadil Abrahám v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia a ktorému bolo povedané: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz. S vierou požehnal Izák Jakuba a Ezaua vzhľadom na budúcnosť. S vierou požehnal umierajúci Jakub jednotlivo Jozefových synov a poklonil sa k vrcholu jeho palice. S vierou pamätal umierajúci Jozef na odchod synov Izraela a dal pokyny ohľadne svojich kostí. S vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je pôvabné, a nebáli sa kráľovho rozkazu. A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách. A títo všetci, hoci sa vierou osvedčili, nedosiahli prisľúbenia, lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.
Evanjelium na liturgii
Mt 1. začalo (1, 1 - 25)
Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona, Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút, Obed Jesseho a Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša, Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia. Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala zo Svätého Ducha. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je zo Svätého Ducha. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal skrze proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,” čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila svojho prvorodeného syna; a dal mu meno Ježiš.
Parémie na večierni
Gn 1, 1 - 13
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A nastal večer a nastalo ráno, deň jeden. Potom Boh povedal: Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami! I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu nebom. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý. Potom Boh povedal: Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš! A stalo sa tak. Vody, ktoré boli pod nebom, sa zhromaždili na jedno miesto a ukázala sa súš. A Boh nazval súš zemou a zhromaždisko vôd nazval morom. A Boh videl, že je to dobré. Tu Boh povedal: Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi. A stalo sa tak. Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.
Nm 24, 2-3. 5-9. 17-18
Na Balaámovi spočinul Boží Duch a predniesol svoje výroky: „Aké pekné sú tvoje domy, Jakub, a tvoje stany, Izrael! Sú ako potočné údolia, čo sa tiahnu v diaľ, ako záhrady pozdĺž riek, ako duby, ktoré zasadil Pán, ako cédre pri vodách. Z jeho semena povstane človek, ktorý bude vládnuť nad mnohými národmi. Jeho kráľovstvo sa pozdvihne a rozšíri. Boh ho vyvedie z Egypta, je preň ako rohy zubra. Pohltí národy, svojich nepriateľov, poláme im kosti, zničí ich svojimi šípmi. Stočil sa, leží ako lev a sťa levica – ktože ho vyruší? Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný, kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty! Hviezda vychádza z Jakuba, človek sa zdvíha z Izraela. On rozbije spánky moabské a temeno všetkým synom Seta. Edom bude jeho vlastníctvom a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom. Izrael sa však bude vzmáhať v moci.“
Mich 4, 6-7. 5, 2-4
V tých dňoch, hovorí Pán, zhromaždím chromých a pozbieram roztratených, ktorých som odvrhol. Z chromých urobím zvyšky, z roztratených mocný národ. Pán bude nad nimi panovať na vrchu Sion odteraz až naveky. A ty, Betlehem, dom Efratov, primalý si medzi tisícami Júdu? Veď z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti. Preto ich vydá až do času, keď rodička porodí a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela. Vstane a bude pásť silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha; budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí až do končín zeme.
Iz 11, 1 - 10
Takto hovorí Pán: Z koreňa Jesseho vypučí ratolesť, z jeho koreňov vykvitne výhonok. A spočinie na ňom duch Boha: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a nábožnosti; a naplní ho duch Božej bázne. Nebude súdiť podľa zdania očí a nebude karhať podľa počutia, ale spravodlivo bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. I porazí zem prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí zlosyna. Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a pravda opaskom jeho drieku. Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard odpočívať s kozliatkom. Teliatko, lev a vôl budú spolu bývať a drobný chlapec ich bude viesť. Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu. Drobný chlapec sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou. Nebudú robiť zle a nikomu neuškodia na celom mojom svätom vrchu; lebo zem bude plná poznania Pána, ako vody pokrývajú more. V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny.
Bar 3,36 - 4,4
Toto je náš Boh, iného popri ňom uznať nemožno. Objavil každú cestu múdrosti a dal ju svojmu sluhovi Jakubovi a svojmu miláčikovi Izraelovi. Potom sa zjavila na zemi a žila s ľuďmi. Ona je knihou Božích príkazov a zákonom, ktorý trvá naveky: všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život, čo ju však opustia, zomrú. Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare. Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenné máš, cudziemu národu. Blažení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.
Dan 2, 31-36. 44-45
Daniel povedal Nabuchodonozorovi: Ty, kráľu, díval si sa, a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem. Toto je sen a jeho význam povieme kráľovi: Boh nebies pozdvihne kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a jeho kráľovstvo sa nedostane inému ľudu. Rozdrúzga a zruší všetky kráľovstvá, ono však bude trvať naveky – tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý.
Iz 9, 6 - 7
Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn. Na jeho pleci bude vláda a bude nazvaný: Anjel veľkej rady, Zázračný, Radca, Mocný Boh, Vladár, Knieža pokoja, Otec budúceho veku. Jeho moc je veľká a pokoj nemá hraníc na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.
Iz 7, 10-16. 8, 1-4. 8d-10
Pán znova prehovoril k Achazovi: „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už na hlbine alebo na výsostiach!“ Ale Achaz povedal: „Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána.“ Izaiáš teda povedal: „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete Pána? Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré. Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty bojíš.“ Pán mi povedal: „Vezmi si veľký nový zvitok a napíš naňho ľudským písmom: Náhla korisť - rýchly lup!“ - bol totiž poruke. I vzal som hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, Barachiášovho syna. Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi povedal: „Nazvi ho ´Náhla korisť - rýchly lup´. Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať: „Otče“ a: „Matka“, budú odnášať silu Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa.“ S nami Boh! Pochopte to, národy, a pokorte sa, počujte až do konca zeme! Mocnári, pokorte sa! Veď ak znova zosilniete, znova budete pokorení. Ak vymyslíte plán, Pán ho zmarí, ak poviete slovo, nezostane vám, lebo S nami Boh.
Verše k tropáru po 3 parémii
Ž 86, 1b - 4a. 4b - 5. 6 - 7
Základy má na posvätných vrchoch; brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba. Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú.
Filištínci, Týrčania a Etiópčania: tí všetci sa tam zrodili. A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“
Pán zaznačí do knihy národov: „Títo sa tam zrodili.“ A spievajú ako pri tanci: „V tebe sú všetky moje pramene.“
Verše k tropáru po 6 parémii
Ž 92, 1 - 2. 3 - 4a. 4b - 5
Pán kraľuje, velebou sa zaodel; zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje. Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov.
Pozdvihujú rieky, Pane, pozdvihujú rieky svoj hlas, pozdvihujú rieky svoj hukot nad hukot vodných prívalov.
Nad mohutné morské príboje mocnejší je Pán na výsostiach. Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.
Apoštol na večierni
207. začalo (Gal 3, 15 - 22)
Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k nemu nič nepridáva. Prisľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: „A potomkom,“ akoby šlo o mnohých, ale o jedného: „A tvojmu potomstvu,“ a ním je Kristus. Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristo tridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie. Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie. Načo je teda zákon? Bol pridaný kvôli priestupkom, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze anjelov rukou prostredníka. Ale niet prostredníka tam, kde ide o jedného; a Boh je jeden. Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona. Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista.
Evanjelium na večierni
Mt 53. začalo (13, 31 - 36a)
Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.” Ďalšie podobenstvo im povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.” Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.” Potom Ježiš rozpustil zástupy a vošiel do domu.