Piatok
8. december 2023
meniny: Marína
Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou - prikázaný sviatok. /24. deň filipovky/
Evanjelium na utierni:
Lk 4. začalo (1, 39 - 49. 56)
= zo sviatku Počatia.
Apoštol na liturgii:
210. začalo od polovice (Gal 4, 22b - 31)
= zo sviatku Počatia; ak sa k dnešku nekoná bdenie, tak aj
317. začalo (Hebr 7, 18 - 25)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Lk 36. začalo (8, 16 - 21)
= zo sviatku Počatia; ak sa k dnešku nekoná bdenie, tak aj
Lk 108. začalo (21,37 - 22,8)
= radové čítanie.
Evanjelium na utierni
Lk 4. začalo (1, 39 - 49. 56)
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Svätý Duch. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blažená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.” Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.” Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Apoštol na liturgii
210. začalo od polovice (Gal 4, 22b - 31)
Bratia, Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. Veď je napísané: „Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš, zajasaj a vykríkni ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má veľa detí, viac ako tá, ktorá má muža.“ My, bratia, sme deťmi prisľúbenia ako Izák. Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz. Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.
tak aj
317. začalo (Hebr 7, 18 - 25)
Bratia, ruší sa predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné, - veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti - a zavádza sa lepšia nádej, vďaka ktorej sa blížime k Bohu. A pretože sa to nestalo bez prísahy, - tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy, tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal: „Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky,“ - Ježiš sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy. A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.
Evanjelium na liturgii
Lk 36. začalo (8, 16 - 21)
Pán povedal: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na stojan, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si mysli, že má.” Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.” On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.”
tak aj
Lk 108. začalo (21,37 - 22,8)
V tom čase Ježiš cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal a zdržiaval sa na vrchu, ktorý sa volá Olivový. A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho. Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Pascha. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup. Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!”