Štvrtok
31. august 2023
meniny: Nora
Štvrtok 14. týždňa po Päťdesiatnici. Uloženie úctyhodného pásu našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky. /Posledný deň cirkevného roka./
Apoštol na liturgii:
198. začalo (Gal 1, 1-10; 1,20 - 2,5)
= radové čítanie z tohto dňa, a
201. začalo (Gal 2, 6 - 10)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa, a
320. začalo (Hebr 9, 1 - 7)
= Bohorodičke.
Evanjelium na liturgii:
Mk 19. začalo (5, 1 - 20)
= radové čítanie z tohto dňa,
Mk 20. začalo (5, 22-24; 5,35 - 6,1)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa, a
Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)
= Bohorodičke.
Parémie na večierni:
Iz 61, 1 - 9
;
Lv 26, 3-12. 14-17. 19-20. 22. 33b. 28
;
Múd 4, 7 - 15
= prvé dve začiatku indiktu, tretia prepodobnému.
Apoštol na liturgii
198. začalo (Gal 1, 1-10; 1,20 - 2,5)
Pavol, ustanovený za apoštola nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych, a všetci bratia, čo sú so mnou, galatským cirkvám: Milosť vám a pokoj od Boha Otca i od nášho Pána Ježiša Krista, ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vyslobodil z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha a nášho Otca: jemu sláva na veky vekov. Amen. Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Keby vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty! Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom. A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ a oslavovali Boha za mňa. Potom po štrnástich rokoch som znova vystúpil s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. Vystúpil som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.
a
201. začalo (Gal 2, 6 - 10)
Bratia, od tých, čo boli niečím - akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi -, tí teda, čo niečo znamenali, nič mi nepridali, ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných - veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi -, a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.
a
320. začalo (Hebr 9, 1 - 7)
Bratia, prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. Tam bola zlatá kadidelnica a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužby, ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za seba i za nevedomosti ľudu.
Evanjelium na liturgii
Mk 19. začalo (5, 1 - 20)
V tom čase Ježiš prišiel na druhý breh mora do gadarského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!” Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!” A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?” Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.” A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja. Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.” Ježiš im to hneď dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.
Mk 20. začalo (5, 22-24; 5,35 - 6,1)
V tom čase prišiel k Ježišovi jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.” Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?” Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!” A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kumi!”, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!” A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť. Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci ho nasledovali.
a
Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)
V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”
Parémie na večierni
Iz 61, 1 - 9
Duch Pána je nado mnou, pretože ma pomazal; poslal ma hlásal radosť ubitým, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatcom prepustenie a slepým, že budú vidieť. Ohlásiť rok Pánovej milosti a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených, aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha. I budú sa volať Duby spravodlivosti, Štep Pána na ozdobu. Vybudujú odveké sutiny, zrúcaniny predkov postavia, obnovia spustošené mestá, trosky od pokolenia do pokolenia. I vstanú cudzinci, budú pásť vaše stáda, cudzí synovia vám budú roľníkmi a vinohradníkmi. Vy však sa budete volať kňazmi Pána služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať, bohatstvo národov budete požívať a ich nádherou sa budete chváliť. Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu budú plesať nad svojim údelom, preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine, dostane sa im večnej radosti. Lebo ja, Pán, milujem právo, nenávidím zločinnú lúpež; dám im verne ich odmenu a uzavriem s nimi večnú zmluvu. Ich potomstvo bude známe medzi národmi a ich potomstvo medzi kmeňmi. Všetci, čo ich uvidia, spoznajú ich, že sú potomstvom, ktoré požehnal Boh, a budú sa radovať v Pánovi.
Lv 26, 3-12. 14-17. 19-20. 22. 33b. 28
Pán hovoril synom Izraela: „Ak budete kráčať podľa mojich ustanovení a zachováte moje príkazy a budete ich uskutočňovať, dám vám dážď v jeho čase, zem vydá svoju úrodu a stromy poľa odovzdajú svoj plod. Mlátenie sa u vás pretiahne až do vinobrania a vinobranie potrvá až do siatia: budete jesť svoj chlieb dosýta a budete bývať v bezpečí vo svojej krajine. Dám pokoj vo vašej krajine a keď budete odpočívať, nik vás neprestraší. Odstránim z vašej krajiny divé zvery a vojna neprejde cez vašu krajinu. Budete hnať svojich nepriateľov a padnú pred vami pozabíjaní. Piati z vás budú hnať stovku, vašich sto bude hnať desaťtisíc a vaši nepriatelia padnú pred vami pod mečom. Pohliadnem na vás, požehnám vás, rozmnožím vás, rozšírim vás a upevním svoju zmluvu s vami. Budete jesť zo starého a ešte staršieho a staré vynesiete von kvôli novému. Uzatvorím s vami svoju zmluvu a moja duša nebude voči vám cítiť odpor. Budem medzi vami prebývať, budem vaším Bohom a vy sa stanete mojím ľudom. Ak ma však nebudete poslúchať a nebudete uskutočňovať tieto moje príkazy, ak sa im nepodrobíte a vaša duša opovrhne mojimi súdmi, takže nebudete uskutočňovať všetky moje prikázania a porušíte moju zmluvu, ja vám urobím toto: Zošlem na vás beznádej, zbytočne budete siať svoje semeno a vašu prácu zožerú vaši nepriatelia. Obrátim svoju tvár proti vám, takže padnete pred svojimi nepriateľmi, budú vás hnať tí, čo vás nenávidia, a budete utekať aj vtedy, keď vás nik nebude prenasledovať. Zlomím pýchu vašej namyslenosti: spôsobím, že nebo nad vami bude ako železo a vaša zem ako z medi. Vaša sila bude zbytočná, vaša zem nevydá úrodu a stromy poľa nevydajú svoj plod. Pošlem medzi vás divé zvery zeme, ktoré vás požerú a roztrhajú vám dobytok. Umenším vás a prichádzajúci meč vás vyhubí, vaša krajina bude pustá a vaše mestá budú zničené. Keďže ste kráčali ku mne bokom, aj ja pôjdem bokom k vám vo svojom hneve,“ hovorí Pán, Boh, Svätý Izraela.
Múd 4, 7 - 15
Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.
tretia prepodobnému