Štvrtok 9. marec 2023 meniny: Františka

Štvrtok tretieho týždňa Veľkého pôstu - 18. deň Štyridsiatnice. Štyridsiati svätí mučeníci umučení v Sebastejskom jazere. Toto je čiastočne aliturgický deň.

Evanjelium na utierni:

Lk 106. začalo (21, 12 - 19)

= sebastejským mučeníkom.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 11,10 - 12,2

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 7,11 - 8,3

;

Prís 10, 1 - 22

= obidve z daného dňa.

Apoštol na LVPD:

331. začalo (Hebr 12, 1 - 10)

= sebastejským mučeníkom.

Evanjelium LVPD:

Mt 80. začalo (20, 1 - 16)

= sebastejským mučeníkom.

Evanjelium na utierni

Lk 106. začalo (21, 12 - 19)

Pán povedal svojim učeníkom: Dajte si pozor na ľudí: Položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda vo svojich srdciach, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.

Parémia na 6 hodinke

Iz 11,10 - 12,2

Takto hovorí Pán: V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny. V ten deň Pán zase zdvihne ruku, aby získal zvyšok ľudu, ušetrený Asýrskom, Egyptom, Patrosom, Kušom, Elamom, Sineárom, Ematom a ostrovmi mora. Zdvihne zástavu k národom, zhromaždí vysťahovalcov Izraela a Júdových roztratených pozbiera zo štyroch strán sveta. Zmizne žiarlivosť Efraima a nepriatelia Júdu budú vyhubení. Efraim nebude žiarliť na Júdu a Júda nebude utláčať Efraima. Lež zaletia na svah Filištíncov k západu a spolu olúpia synov Východu. Edom a Moab bude ziskom ich rúk a synovia Amona budú ich poslúchať. Pán vysuší jazyk Egyptského mora svojím dychom horúcim a vztiahne ruku nad Rieku, rozbije ju na sedem potokov a umožní ju prekročiť v obuvi. I bude mať cestu zvyšok ľudu, čo bude ušetrený Asýrskom, ako ju mal Izrael v deň, keď vychádzal z egyptskej krajiny. V ten deň povieš: Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa, ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma. Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa, veď moja sila a môj chválospev je Pán, on sa mi stal spásou.

Parémie na LVPD

Gn 7,11 - 8,3

V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, vyvalili sa všetky pramene priepasti a otvorili sa nebeské priepusty. A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. V ten deň vošiel do korába Noe, jeho synovia Sem, Cham a Jafet, jeho žena a tri ženy jeho synov s ním. Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia po zemi podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu - všetky operence a okrídlence - vošli k Noemovi do korába po páre z každého tela, v ktorom bol dych života. A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako Pán, Boh, prikázal Noemovi. A Pán, Boh, zatvoril koráb zvonku. I bola štyridsať dní a štyridsať nocí potopa na zemi. Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. Všetko, čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní. Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. Zatvorili sa pramene priepasti aj nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po sto päťdesiatich dňoch vôd ubudlo.

Prís 10, 1 - 22

Múdry syn naplňuje otca radosťou, ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi. Nespravodlivo nadobúdané poklady sú neužitočné, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou. Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval, lež zapudzuje žiadostivosť nespravodlivých. Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje. Vychovaný syn bude múdry, hlúpy sa stane sluhom. Kto v lete zhromažďuje zásoby, je človek rozumný, kto drichme cez žatvu, je na hanbu. Nad hlavou spravodlivého je Pánovo požehnanie, lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie. Pamiatku spravodlivého sprevádzajú pochvaly, lež meno bezbožných spráchnivie. Kto má múdre srdce, prijme prikázania, naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne, čie cesty sú však kľukaté, ten sa prezradí. Kto mrká okom, spôsobuje bôľ a mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Ústa spravodlivého sú prameňom života, lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie. Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky. Na perách rozumného sa nachádza múdrosť, prút však dolieha na chrbát toho, čo rozum potratil. Múdri skrývajú vedomosť, lež ústa pochábľa - to skaza vzápätí. Majetnosť boháča je preň pevným mestom, postrachom núdznych je ich chudoba. Zárobok spravodlivého je na osoh jeho životu, dôchodok koristníka je mu na skazu. Putuje cestou k životu, kto dbá na napomenutia, ale kto si nevšíma dohováranie, ten blúdieva. Statočné pery zakrývajú nenávisť, ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ. Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný. Pretaveným striebrom je jazyk spravodlivého, no srdce bezbožných nestojí za nič. Pery spravodlivého občerstvujú mnohých, blázni však hynú nedostatkom rozumu. Pánovo požehnanie nosí bohatstvo a nepridáva nijaké trápenie.

Apoštol na LVPD

331. začalo (Hebr 12, 1 - 10)

Bratia, keďže sme obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, pretrpel kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na dušiach. V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho trestá, a šľahá každého syna, ktorého prijíma.“ Ak znášate trest, Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Veď ktorého syna otec netrestá? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti.

Evanjelium LVPD

Mt 80. začalo (20, 1 - 16)

Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.’ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?’ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.’ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!’ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!’ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.’ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?’ Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo veľa je povolaných, ale málo vyvolených.”