Pondelok 13. február 2023 meniny: Arpád

Pondelok syropôstneho týždňa - predpôstne obdobie. Náš prepodobný otec Martinián.

Apoštol na liturgii:

76. začalo (3 Jn 1, 1 - 15)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Lk 96. začalo (19, 29-40; 22, 7-39)

= radové čítanie.

Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť:

Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b

;

Prís 10,31 - 11,2. 4. 3. 5-12

;

Múd 4, 7 - 15

= všetky tri svätému Cyrilovi.

Apoštol na liturgii

76. začalo (3 Jn 1, 1 - 15)

Ja, starší, milovanému Gaiovi, ktorého milujem v pravde. Milovaný, predovšetkým sa modlím, aby sa ti darilo a aby si bol zdravý - tak ako sa darí tvojej duši. Veľmi som sa zaradoval, keď prišli bratia a vydávali svedectvo o tvojej pravde, ako ty kráčaš v pravde. Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje deti kráčajú v pravde. Milovaný, verne konáš všetko, čo robíš pre bratov, a to pre cudzích. Oni vydali pred cirkvou svedectvo o tvojej láske. A dobre urobíš, keď ich vystrojíš na cestu, ako sa patrí vzhľadom na Boha. Veď oni sa pre jeho meno vydali na cestu a od pohanov nič neprijímajú. Preto sme my povinní prijímať takýchto, aby sme boli spolupracovníkmi pravdy. Niečo som už cirkvi písal; ale Diotrefés, ktorý si rád ako prvý medzi nimi počína, nás neprijíma. Preto až prídem, pripomeniem jeho skutky, ktoré robí, keď o nás tára zlomyseľné reči; a akoby mu to nestačilo, ani sám neprijíma bratov a tým, ktorí by chceli, bráni a vyháňa ich z cirkvi. Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto robí dobre, je z Boha; kto robí zle, Boha nevidel. O Demeterovi vydávajú všetci svedectvo, aj sama pravda. Aj my o ňom vydávame svedectvo a ty vieš, že naše svedectvo je pravdivé. Mnoho by som ti mal písať, no nechcem ti písať atramentom a perom. Dúfam totiž, že ťa čoskoro uvidím a povieme si to ústne. Pokoj tebe. Pozdravujú ťa priatelia. Pozdrav priateľov, každého osve. Amen.

Evanjelium na liturgii

Lk 96. začalo (19, 29-40; 22, 7-39)

V tom čase, keď sa Ježiš priblížil k Betfage a Betánii pri vrchu, ktorý sa volá Olivový, poslal dvoch svojich učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?’, poviete mu: ‚Pán ho potrebuje.’” Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?” Oni povedali: „Pán ho potrebuje.” Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivového vrchu, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!” Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!” On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene!” Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!” Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?” Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, a majiteľovi domu povedzte: ‚Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?’ On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.” Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.” Vzal čašu, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ju a rozdeľte si ju medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.” Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.” Podobne po večeri vzal čašu a hovoril: „Táto čaša je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!” A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť. Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami väčší, nech je ako menší a vodca ako služobník. Veď kto je väčší? Ten, čo je za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.” A Pán povedal: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.” On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.” Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.” Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?” Oni odpovedali: „Nie.” On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: ‚Započítali ho medzi zločincov.’ Lebo sa spĺňa o mne všetko.” Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.” On im povedal: „Stačí.” Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivový vrch a učeníci šli za ním.

Parémie na večierni ak sa berie 2 možnosť

Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b

Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci; a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám to, čo je správne, lebo moje hrdlo sa naučí pravdu, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplníte sa Duchom.

Prís 10,31 - 11,2. 4. 3. 5-12

Ústa spravodlivého rodia múdrosť, ale jazyk úlisný odrežú. Ústa spravodlivého vedia, čo je milé, kým ústa bezbožných prevrátenosti. Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie. Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však zdržiava u skromných. V deň hnevu nepomôže bohatstvo, ale spravodlivosť zachraňuje pred smrťou. Statočných vedie ich neporušenosť, ale vierolomníkov zničí ich zvrátenosť. Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť. Statočných vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach. Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč. Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný. Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, ale spravodlivých vyslobodí poznanie. Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním ľudí statočných, ústami nestatočných sa však nivočí. Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, ale rozumný človek mlčí.

Múd 4, 7 - 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.