Piatok
3. február 2023
meniny: Blažej
Piatok 35. (34.) týždňa po Päťdesiatnici - predpôstne obdobie. Posviatok Stretnutia nášho Pána Ježiša Krista. Svätý a spravodlivý Simeon Bohopríjemca a prorokyňa Anna.
Apoštol na liturgii:
70. začalo (1 Jn 2, 7 - 17)
= radové čítanie, prípadne aj
321. začalo od polovice (Hebr 9, 11 - 14)
= svätému Simeonovi Bohopríjemcovi.
Evanjelium na liturgii:
Mk 63. začalo (14, 3 - 9)
= radové čítanie, prípadne aj
Lk 8. začalo (2, 25 - 38)
= svätému Simeonovi Bohopríjemcovi.
Apoštol na liturgii
70. začalo (1 Jn 2, 7 - 17)
Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo. Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je v ňom pohoršenie. Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči. Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy. Píšem vám, otcovia: Spoznali ste toho, ktorý je od počiatku. Píšem vám, mládenci: Premohli ste Zlého. Napísal som vám, deti: Spoznali ste Otca. Napísal som vám, otcovia: Spoznali ste toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého. Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani pýšenie sa spôsobom života, nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pomíňa, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.
prípadne aj
321. začalo od polovice (Hebr 9, 11 - 14)
Bratia, keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich dobier, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
Evanjelium na liturgii
Mk 63. začalo (14, 3 - 9)
V tom čase, keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového myra. Nádobu rozbila a myro mu vyliala na hlavu. Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať myro?! Veď sa mohlo toto myro predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.” A osopovali sa na ňu. Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.”
prípadne aj
Lk 8. začalo (2, 25 - 38)
V tom čase žil v Jeruzaleme muž menom Simeon, človek spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával potechu Izraela, a Svätý Duch bol na ňom. Jemu Svätý Duch vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Krista. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.” Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.” Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie v Jeruzaleme.