Štvrtok
23. jún 2022
meniny: Sidónia
Súčasná prax: Štvrtok 3. týždňa po Päťdesiatnici. Odovzdanie sviatku Slávnostnej poklony telu a krvi Ježiša Krista. (Svätá mučenica Agripína.) [Obdobie petro-pavlovského pôstu.] --- Pôvodná prax: Štvrtok 3. týždňa po Päťdesiatnici. Svätá mučenica Agripína. [Obdobie petro-pavlovského pôstu.] Tento deň môže byť plne aliturgický.
Pri aplikácii súčasnej praxe:
Apoštol na liturgii:
98. začalo (Rim 8, 22 - 27)
= radové čítanie z daného dňa, a
101. začalo (Rim 9, 6 - 19)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Evanjelium na liturgii:
Mt 37. začalo (10, 23 - 31)
= radové čítanie z daného dňa, a
Mt 38. začalo (10, 32 - 36; 11, 1)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Parémie na večierni:
1 Jn 4, 9 - 16
;
Iz 12, 1b - 6
;
Iz 49, 8 - 10
;
Gn 17, 15-17. 19a. 18, 11a. 12-14a. 21, 1a. 2. 4-8
;
Sdc 13, 2-5a. 8. 13-14a. 17-18. 21a
;
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
= prvé tri Milujúcemu ľudí, ďalšie tri svätému Jánovi Predchodcovi.
---
Pri aplikácii pôvodnej praxe:
Apoštol na liturgii:
98. začalo (Rim 8, 22 - 27)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Mt 37. začalo (10, 23 - 31)
= radové čítanie.
Parémie na večierni:
Gn 17, 15-17. 19a. 18, 11a. 12-14a. 21, 1a. 2. 4-8
;
Sdc 13, 2-5a. 8. 13-14a. 17-18. 21a
;
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
= všetky tri svätému Jánovi Predchodcovi.
Pri aplikácii súčasnej praxe
Apoštol na liturgii
98. začalo (Rim 8, 22 - 27)
Bratia, vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. Lebo nádejou sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, o čom Duch uvažuje: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.
a
101. začalo (Rim 9, 6 - 19)
Bratia, nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael. A nie sú všetci Abrahámovým deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. Lebo slovo prisľúbenia znie takto: „O takomto čase prídem a Sára bude mať syna.“ A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka. A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé - aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: „Starší bude slúžiť mladšiemu,“ ako je napísané: „Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel.“ Čo teda povieme? Je vari u Boha neprávosť? Vonkoncom nie! Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“ Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. Lebo Písmo hovorí faraónovi: „Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi.“
Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce. Povieš mi azda: „Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!“
Evanjelium na liturgii
Mt 37. začalo (10, 23 - 31)
Pán povedal svojim učeníkom: Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka. Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?! Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.
a
Mt 38. začalo (10, 32 - 36; 11, 1)
Pán povedal svojim učeníkom: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.
Parémie na večierni
1 Jn 4, 9 - 16
Milovaní, Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. A my sme spoznali a uverili v lásku, akú má Boh v nás. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.
Iz 12, 1b - 6
Dobrorečím ti, Pane, lebo si sa rozhneval na mňa, ale svoju rozhorčenosť si odo mňa odvrátil a zmiloval si sa nado mnou. Hľa, môj Boh je môj Záchranca, budem v neho dúfať a nebudem sa báť, keďže mojou slávou a mojou chválou je Pán a bol mi na záchranu. S radosťou budete čerpať vodu z prameňov záchrany. V ten deň povieš: „Chváľte Pána, ospevujte jeho meno, zvestujte medzi národmi jeho slávne skutky, pamätajte, že sa vyvýšilo jeho meno! Chváľte Pánovo meno, lebo vykonal veľké veci, zvestujte ich po celej zemi! Veseľte sa a radujte sa, obyvatelia Siona, lebo Izraelov Svätý sa uprostred teba vyvýšil!“
Iz 49, 8 - 10
Takto hovorí Pán: „V príhodnom čase som ťa vypočul, v deň záchrany som ti pomohol. Utvoril som ťa a dal som ťa za večnú zmluvu národov, aby si vybudoval zem a zdedil dedičstvo púšte, aby si povedal tým, ktorí sú v okovách: «Vyjdite!» a tým, ktorí sú v temnotách: «Zjavte sa!». Budú sa pásť na všetkých cestách a na všetkých chodníkoch bude ich pastvina. Nebudú hladní ani smädní, neudrie ich horúčava ani slnko, no ten, ktorý sa nad nimi zmilúva, bude ich utešovať a vodiť pomedzi pramene vôd.“
Gn 17, 15-17. 19a. 18, 11a. 12-14a. 21, 1a. 2. 4-8
Boh povedal Abrahámovi: „Saraj, tvoja manželka, nebude sa volať Saraj, ale Sára bude jej meno. Požehnám ju a dám ti z nej potomka. Požehnám ho, rozmnoží sa v národy a budú z neho pochádzať králi národov.“ Abrahám padol na tvár, zasmial sa a v mysli si povedal: „Azda storočný splodí syna?! A azda Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?!“ Boh však povedal Abrahámovi: „Áno! Hľa, Sára, tvoja manželka, ti porodí syna a dáš mu meno Izák. Uzavriem s ním zmluvu, ktorá bude zmluvou večnou.“ Abrahám a Sára boli už veľmi starí. Sára sa v duchu zasmiala a povedala: „Doposiaľ sa mi to nestalo a môj pán je starý.“ A Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára v duchu zasmiala a povedala: «Azda naozaj porodím, veď som zostarla!?» Azda Boh nedokáže urobiť čokoľvek?!“ A Pán navštívil Sáru, ako povedal. Sára počala a porodila Abrahámovi syna v starobe, v čase, o ktorom mu rozprával Pán. Na ôsmy deň ho obrezal, ako mu to prikázal Boh. Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn. Sára povedala: „Pán spôsobil, že sa usmievam. Ak sa to niekto dopočuje, bude sa radovať spolu so mnou.“ A povedala: „Kto zvestuje Abrahámovi, že Sára dojčí potomka? Lebo vo svojej starobe som porodila syna!“ Potomok vyrástol a prestal sa živiť materským mliekom. V deň, keď sa Izák, jeho syn, prestal živiť materským mliekom, Abrahám urobil veľkú hostinu.
Sdc 13, 2-5a. 8. 13-14a. 17-18. 21a
V tých dňoch žil muž z kmeňa Dan, ktorý sa volal Manóe. Jeho manželka bola neplodná a nerodila. Manželke sa zjavil Pánov anjel a povedal jej: „Hľa, si neplodná, no počneš a porodíš syna. Teraz si dávaj pozor, nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo hľa, počneš a porodíš syna! Britva sa nedotkne jeho hlavy, lebo toto dieťa bude od lona zasvätené Bohu.“ Žena prišla a povedal svojmu manželovi: „Prišiel ku mne Boží človek a jeho vzhľad bol veľmi jasný, ako vzhľad Božieho anjela. Povedal mi: «Hľa, počneš a porodíš syna. Teraz nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo dieťa bude zasvätené Bohu od lona až do dňa svojej smrti.“ Manóe sa pomodlil k Pánovi a povedal: „Pane, prosím ťa, nech Boží človek, ktorého si poslal, príde k nám ešte raz a naučí nás, čo máme urobiť s narodeným dieťaťom.“ Pánov anjel prišiel k Manóemu a povedal: „Nech sa zdržiava všetkého, o čom som rozprával tvojej manželke. Nech neje nič, čo pochádza z viniča a nech nepije víno ani opojný nápoj.“ Manóe povedal Pánovmu anjelovi: „Aké je tvoje meno, aby sme ťa oslávili, keď príde na tvoje slovo?!“ Pánov anjel mu povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.“ A Pánov anjel sa Manóemu a jeho manželke viac nezjavil.
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“
ďalšie tri svätému Jánovi Predchodcovi
Pri aplikácii pôvodnej praxe
Apoštol na liturgii
98. začalo (Rim 8, 22 - 27)
Bratia, vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. Lebo nádejou sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, o čom Duch uvažuje: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.
Evanjelium na liturgii
Mt 37. začalo (10, 23 - 31)
Pán povedal svojim učeníkom: Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka. Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?! Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.
Parémie na večierni
Gn 17, 15-17. 19a. 18, 11a. 12-14a. 21, 1a. 2. 4-8
Boh povedal Abrahámovi: „Saraj, tvoja manželka, nebude sa volať Saraj, ale Sára bude jej meno. Požehnám ju a dám ti z nej potomka. Požehnám ho, rozmnoží sa v národy a budú z neho pochádzať králi národov.“ Abrahám padol na tvár, zasmial sa a v mysli si povedal: „Azda storočný splodí syna?! A azda Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?!“ Boh však povedal Abrahámovi: „Áno! Hľa, Sára, tvoja manželka, ti porodí syna a dáš mu meno Izák. Uzavriem s ním zmluvu, ktorá bude zmluvou večnou.“ Abrahám a Sára boli už veľmi starí. Sára sa v duchu zasmiala a povedala: „Doposiaľ sa mi to nestalo a môj pán je starý.“ A Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára v duchu zasmiala a povedala: «Azda naozaj porodím, veď som zostarla!?» Azda Boh nedokáže urobiť čokoľvek?!“ A Pán navštívil Sáru, ako povedal. Sára počala a porodila Abrahámovi syna v starobe, v čase, o ktorom mu rozprával Pán. Na ôsmy deň ho obrezal, ako mu to prikázal Boh. Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn. Sára povedala: „Pán spôsobil, že sa usmievam. Ak sa to niekto dopočuje, bude sa radovať spolu so mnou.“ A povedala: „Kto zvestuje Abrahámovi, že Sára dojčí potomka? Lebo vo svojej starobe som porodila syna!“ Potomok vyrástol a prestal sa živiť materským mliekom. V deň, keď sa Izák, jeho syn, prestal živiť materským mliekom, Abrahám urobil veľkú hostinu.
Sdc 13, 2-5a. 8. 13-14a. 17-18. 21a
V tých dňoch žil muž z kmeňa Dan, ktorý sa volal Manóe. Jeho manželka bola neplodná a nerodila. Manželke sa zjavil Pánov anjel a povedal jej: „Hľa, si neplodná, no počneš a porodíš syna. Teraz si dávaj pozor, nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo hľa, počneš a porodíš syna! Britva sa nedotkne jeho hlavy, lebo toto dieťa bude od lona zasvätené Bohu.“ Žena prišla a povedal svojmu manželovi: „Prišiel ku mne Boží človek a jeho vzhľad bol veľmi jasný, ako vzhľad Božieho anjela. Povedal mi: «Hľa, počneš a porodíš syna. Teraz nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo dieťa bude zasvätené Bohu od lona až do dňa svojej smrti.“ Manóe sa pomodlil k Pánovi a povedal: „Pane, prosím ťa, nech Boží človek, ktorého si poslal, príde k nám ešte raz a naučí nás, čo máme urobiť s narodeným dieťaťom.“ Pánov anjel prišiel k Manóemu a povedal: „Nech sa zdržiava všetkého, o čom som rozprával tvojej manželke. Nech neje nič, čo pochádza z viniča a nech nepije víno ani opojný nápoj.“ Manóe povedal Pánovmu anjelovi: „Aké je tvoje meno, aby sme ťa oslávili, keď príde na tvoje slovo?!“ Pánov anjel mu povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.“ A Pánov anjel sa Manóemu a jeho manželke viac nezjavil.
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“