Utorok 3. máj 2022 meniny: Galina

BUĎ: Utorok po Nedeli myronosičiek - 17. deň Päťdesiatnice. Svätí mučeníci Timotej a Maura. ALEBO: Utorok po Nedeli myronosičiek - 17. deň Päťdesiatnice. Odchod do večnosti nášho prepodobného otca Teodóza, igumena Pečerského monastiera a vodcu mníchov spoločného života.

Ak sa berie 1. možnosť:

Apoštol na liturgii:

18. začalo (Sk 8, 5 - 17)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 20. začalo (6, 27 - 33)

= radové čítanie.

Ak sa berie 2. možnosť:

Apoštol na liturgii:

18. začalo (Sk 8, 5 - 17)

= radové čítanie, a

334. začalo (Hebr 13, 7 -16)

= svätému Teodózovi.

Evanjelium na liturgii:

Jn 20. začalo (6, 27 - 33)

= radové čítanie, a

Mt 43. začalo (11, 27 - 30)

= svätému Teodózovi.

Ak sa berie 1 možnosť

Apoštol na liturgii

18. začalo (Sk 8, 5 - 17)

V tých dňoch Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A v meste nastala veľká radosť. V meste predtým istý muž, menom Šimon, robil čary a ohromoval samárijský ľud, tvrdiac, že on je niekým veľkým. A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: „On je Božia sila, ktorá sa volá Veľká.“ Počúvali ho preto, že ich už dlhý čas ohromoval čarami. Ale keď' uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži aj ženy. Vtedy uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď videl, že sa dejú znamenia a veľké divy, tŕpol od úžasu. Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zostúpili a modlili sa za nich, aby dostali Svätého Ducha, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Svätého Ducha.

Evanjelium na liturgii

Jn 20. začalo (6, 27 - 33)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.” Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?” Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.” Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ,Dal im jesť chlieb z neba.’” Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.”

Ak sa berie 2 možnosť

Apoštol na liturgii

18. začalo (Sk 8, 5 - 17)

V tých dňoch Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A v meste nastala veľká radosť. V meste predtým istý muž, menom Šimon, robil čary a ohromoval samárijský ľud, tvrdiac, že on je niekým veľkým. A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: „On je Božia sila, ktorá sa volá Veľká.“ Počúvali ho preto, že ich už dlhý čas ohromoval čarami. Ale keď' uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži aj ženy. Vtedy uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď videl, že sa dejú znamenia a veľké divy, tŕpol od úžasu. Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zostúpili a modlili sa za nich, aby dostali Svätého Ducha, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Svätého Ducha.

a

334. začalo (Hebr 13, 7 -16)

Bratia, pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo dobre je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré chvália jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnosť, lebo v takých obetách má Boh záľubu.

Evanjelium na liturgii

Jn 20. začalo (6, 27 - 33)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.” Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?” Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.” Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ,Dal im jesť chlieb z neba.’” Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.”

a

Mt 43. začalo (11, 27 - 30)

Pán povedal svojim učeníkom: „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.”