Pondelok
20. december 2021
meniny: Dagmara
Pondelok 31. týždňa po Päťdesiatnici. Predsviatok Narodenia Ježiša Krista. Svätý hieromučeník Ignác Bohonositeľ. /36. deň filipovky/
Apoštol na liturgii:
329. začalo (Hebr 11, 17 - 23. 27 - 31)
= radové čítanie, prípadne aj
311. začalo (Hebr 4,14 - 5,6)
= svätému Ignácovi.
Evanjelium na liturgii:
Mk 42. začalo (9,42 - 10,1)
= radové čítanie, prípadne aj
Mk 41. začalo (9, 33 - 41)
= svätému Ignácovi.
Apoštol na liturgii
329. začalo (Hebr 11, 17 - 23. 27 - 31)
Bratia, s vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia a ktorému bolo povedané: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz. S vierou požehnal Izák Jakuba a Ezaua vzhľadom na budúcnosť. S vierou požehnal umierajúci Jakub jednotlivo Jozefových synov a poklonil sa k vrcholu jeho palice. S vierou pamätal umierajúci Jozef na odchod synov Izraela a dal pokyny ohľadne svojich kostí. S vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je pôvabné, a nebáli sa kráľovho rozkazu. S vierou opustil Egypt a nezľakol sa kráľovho hnevu; vydržal, akoby videl neviditeľného. S vierou slávil Paschu a kropenie krvou, aby sa zhubca nedotkol prvorodených. S vierou prešli Červeným morom ako po suchej zemi, kým Egypťania, čo sa o to pokúsili, boli pohltení. Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. Pre vieru nezahynula neviestka Rachab s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov.
prípadne aj
311. začalo (Hebr 4,14 - 5,6)
Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. Ale túto česť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes zrodil;“ ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
Evanjelium na liturgii
Mk 42. začalo (9,42 - 10,1)
Pán povedal: „Pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. Lebo každý bude ohňom solený a každá obeta bude solená. Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.” Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil.
prípadne aj
Mk 41. začalo (9, 33 - 41)
V tom čase prišiel Ježiš a jeho učeníci do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste uvažovali cestou?” Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.” Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.” Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, čo nechodí s nami, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.” Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti vám, je za vás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.”