Nedeľa
3. október 2021
meniny: Stela
BUĎ: NEDEĽA 19. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI. Svätý hieromučeník Dionýz Areopagita. ALEBO: NEDEĽA 19. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI. Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, Patrónky Zemplína. 1. hlas, 8. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Jn 64. začalo (20, 11 - 18)
= radové o zmŕtvychvstaní.
---
Ak sa berie prvá možnosť:
Apoštol na liturgii:
194. začalo (2 Kor 11,31 - 12,9)
= radové čítanie, prípadne aj
40. začalo (Sk 17, 16 - 34)
= svätému Dionýzovi.
Evanjelium na liturgii:
Lk 26. začalo (6, 31 - 36)
= radové čítanie, prípadne aj
Mt 55. začalo (13, 44 - 54a)
= svätému Dionýzovi.
---
Ak sa berie druhá možnosť:
Apoštol na liturgii:
194. začalo (2 Kor 11,31 - 12,9)
= radové čítanie, a
320. začalo (Hebr 9, 1 - 7)
= Bohorodičke Márii.
Evanjelium na liturgii:
Lk 26. začalo (6, 31 - 36)
= radové čítanie, a
Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)
= Bohorodičke Márii.
---
Evanjelium na utierni
Jn 64. začalo (20, 11 - 18)
V tom čase Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?” Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.” Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?” Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.” Ježiš ju oslovil: „Mária!” Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,” čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma, veď som ešte nevystúpil k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej toto povedal.
Ak sa berie prvá možnosť
Apoštol na liturgii
194. začalo (2 Kor 11,31 - 12,9)
Bratia, Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je požehnaný naveky, vie, že neklamem. V Damasku miestodržiteľ kráľa Areta strážil mesto Damašťanov, aby ma chytil, ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám. Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, neviem, či mimo tela, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. A viem, že tento človek - neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - bol uchvátený do raja a počul tajné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa. A pre veľkosť zjavení, aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo moja sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.
prípadne aj
40. začalo (Sk 17, 16 - 34)
V tých dňoch, kým Pavol v Aténach čakal na Silasa a Timoteja, búril sa vo svojom duchu, keď videl, že mesto je plné modiel. Preto hovoril v synagóge so Židmi a s nábožnými ľuďmi a každý deň na námestí s tými, čo tam práve boli. A niektorí epikurejskí a stoickí filozofi s ním debatovali. Jedni vraveli: „Čo to chce tento tlčhuba povedať?“ Iní zasa: „Zdá sa, že zvestuje cudzie božstvá.“ Zvestoval totiž Ježiša a zmŕtvychvstanie. I vzali ho, zaviedli ho na Areopág a vraveli: „Môžeme vedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? Veď niečo cudzie nám donášaš do uší. Preto chceme vedieť, čo to má byť.“ Lebo ani jeden Aténčan, ani cudzinec, čo tam bývali, nemali na nič toľko času ako rozprávať alebo počúvať niečo nové. Pavol si stal doprostred Areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste veľmi oddaní božstvám. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ,Neznámemu bohu.‘ Koho teda uctievate, hoci ho nepoznáte, toho vám ja zvestujem. Boh, ktorý utvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: ,Veď aj jeho pokolenie sme.‘ Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu. Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celú zem skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych.“ Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: „Vypočujeme ťa o tom inokedy.“ Tak Pavol spomedzi nich odišiel. No niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi.
Evanjelium na liturgii
Lk 26. začalo (6, 31 - 36)
Pán povedal: Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!
prípadne aj
Mt 55. začalo (13, 44 - 54a)
Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?” „Áno, Pane,” odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.” Keď Ježiš končil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge.
Ak sa berie druhá možnosť
Apoštol na liturgii
194. začalo (2 Kor 11,31 - 12,9)
Bratia, Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je požehnaný naveky, vie, že neklamem. V Damasku miestodržiteľ kráľa Areta strážil mesto Damašťanov, aby ma chytil, ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám. Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, neviem, či mimo tela, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. A viem, že tento človek - neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - bol uchvátený do raja a počul tajné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa. A pre veľkosť zjavení, aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo moja sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.
a
320. začalo (Hebr 9, 1 - 7)
Bratia, prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. Tam bola zlatá kadidelnica a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužby, ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za seba i za nevedomosti ľudu.
Evanjelium na liturgii
Lk 26. začalo (6, 31 - 36)
Pán povedal: Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!
a
Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)
V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”