Štvrtok
5. august 2021
meniny: Hortenzia
Štvrtok 11. týždňa po Päťdesiatnici. Predsviatok Premenenia nášho Pána Ježiša Krista. Svätý mučeník Eusignios. /Obdobie uspenského pôstu./
Apoštol na liturgii:
175. začalo (2 Kor 4, 1 - 6)
= radové čítanie z tohto dňa, a
177. začalo (2 Kor 4, 13 - 18)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Evanjelium na liturgii:
Mt 99. začalo (24, 13 - 28)
= radové čítanie z tohto dňa, a
Mt 100. začalo (24, 27-33. 42-51)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Parémie na večierni:
Ex 24, 12 - 18
;
Ex 33, 11 - 23. 34, 4b. 5 - 6. 8a
;
1 Kr 19, 3b - 4a. 5 - 9a. 11 - 13a. 15a. 16b
= všetky tri Premeneniu.
Apoštol na liturgii
175. začalo (2 Kor 4, 1 - 6)
Bratia, keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. Veď nie seba hlásame, ale Krista Ježiša, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal, aby z temnôt zažiarilo svetlo, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
a
177. začalo (2 Kor 4, 13 - 18)
Bratia, pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, preto som hovoril,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.
Evanjelium na liturgii
Mt 99. začalo (24, 13 - 28)
Pán povedal svojim učeníkom: Ten, kto vytrvá do konca, bude spasený. Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec. Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel - kto číta, nech pochopí: vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si svoj plášť. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. Keby vám vtedy niekto povedal: ‚Hľa, tu je Kristus’ alebo: ‚Tamto je,’ neverte. Lebo vystúpia falošní kristovia a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. Hľa, hovorím vám to vopred. Keby vám teda povedali: ‚Hľa, je na púšti,’ nevychádzajte; ‚Hľa, skrýva sa v dome,’ neverte. Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka. Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.
a
Mt 100. začalo (24, 27-33. 42-51)
Pán povedal svojim učeníkom: Ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka. Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly. Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba po druhý. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Bdejte teda, lebo neviete, v ktorú hodinu príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blažený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde’ a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.
Parémie na večierni
Ex 24, 12 - 18
Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam! Dám ti kamenné tabule, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby sa im uzákonili!“ Mojžiš a jeho služobník Jozue vstali a vystúpili na Boží vrch. Starším povedal: „Čakajte tu, kým sa k vám nevrátime! Hľa, Áron a Hur sú s vami. Ak niekto bude mať spor, nech sa obráti na nich!“ Mojžiš vystúpil na vrch a vrch zahalil oblak. Na Boží vrch Sinaj zostúpila Pánova sláva a oblak ho zahaľoval šesť dní. V siedmy deň Pán sprostred oblaku zavolal Mojžiša. Pred synmi Izraela bol vzhľad Pánovej slávy na končiari vrchu ako žeravý oheň. Mojžiš vstúpil doprostred oblaku a vystúpil na vrch. A bol tam na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.
Ex 33, 11 - 23. 34, 4b. 5 - 6. 8a
V tých dňoch sa Pán rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom bol poslaný do tábora. Avšak služobník Jozue, Nunov syn, mladík, nevychádzal zo stánku. A Mojžiš povedal Pánovi: „Pozri, ty mi hovoríš: «Vyveď tento ľud!», ale neukázal si mi, koho pošleš so mnou. Povedal si mi: «Poznám ťa viac ako všetkých a máš u mňa milosť.» Ak som teda našiel milosť pred tebou, poznateľne mi zjav samého seba, aby som ťa videl: nech nájdem milosť pred tebou a nech pochopia, že tento národ je tvojím ľudom.“ A Pán mu hovorí: „Ja sám budem kráčať pred tebou a darujem ti odpočinok.“ Mojžiš mu povedal: „Ak ty sám nebudeš kráčať s nami, nevyvádzaj ma odtiaľ! A ako sa naozaj stane známym, že som u teba našiel milosť, ja i tvoj ľud, ak nie podľa toho, že budeš kráčať s nami?! A stanem sa slávnym, ja i tvoj ľud, nad všetky národy, ktoré sú na zemi.“ A Pán povedal Mojžišovi: „Toto tvoje slovo, ktoré si povedal, vykonám. Veď si našiel milosť predo mnou a poznám ťa viac ako všetkých.“ Mojžiš hovorí: „Ukáž mi svoju slávu.“ Povedal: „Ja pôjdem pred tebou so svojou slávou a vyslovím pred tebou aj svoje Pán. Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.“ A povedal: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek nedokáže vidieť moju tvár a zostať nažive.“ A Pán povedal: „Hľa, pri mne je miesto. Budeš stáť na skale, kým neprejde moja sláva. Umiestnim ťa do skalnej trhliny a zatônim ťa svojou rukou, kým neprejdem. Snímem svoju ruku a vtedy ma uvidíš odzadu, ale moja tvár sa ti nezjaví.“ Mojžiš skoro ráno vstal a ráno vystúpil na vrch Sinaj, ako mu povedal Pán. A Pán zostúpil v oblaku a vyslovil Pánovo meno. Pán kráčal pred jeho tvárou a volal: „Pán je Boh súcitný a milostivý, veľmi trpezlivý, nesmierne milosrdný a pravdivý.“ Mojžiš rýchlo padol na zem a poklonil sa Pánovi.
1 Kr 19, 3b - 4a. 5 - 9a. 11 - 13a. 15a. 16b
V tých dňoch Eliáš prišiel do Bersaby, ktorá je v judejskej krajine, svojho sluhu nechal tam a sám kráčal na deň cesty do púšte. Prišiel, sadol si pod borievku, zaspal a tam pod stromom mal sen. Hľa, niekto sa ho dotkol a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi!“ Eliáš sa pozrel a hľa: pri svojej hlave mal nekvasený jačmenný chlieb a krčah vody! Vstal, jedol, pil, obrátil sa a zaspal. Pánov anjel sa vrátil druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal, jedol, pil a kráčal v sile tohto pokrmu štyridsať dní a štyridsať nocí až po vrch Horeb. Tam vošiel do jaskyne a urobil si v nej príbytok. A hľa, zaznelo mu Pánovo slovo a Pán mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ A hľa, Pán prechádzal okolo. Pred Pánom išiel veľký a silný vietor, ktorý trhá vrchy a láme skaly, ale Pán nebol vo vetre. Po vetre nastalo zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení bol oheň, ale Pán nebol v ohni. Po ohni prišiel jemný vánok – a tam bol Pán. Keď to Eliáš počul, zakryl si tvár svojím plášťom, vyšiel a zastal blízko jaskyne. A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa svojou cestou, vyjdi na cestu Damaskej púšte a pomažeš Elizea, Safatovho syna, za proroka namiesto seba!“