Piatok
11. jún 2021
meniny: Dobroslava
Súčasná prax: Najsladšieho Pána, Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, Milujúceho ľudí - odporúčaný sviatok. Svätí apoštoli Bartolomej a Barnabáš. [Posledný deň petro-pavlovského pôstu.] --- Pôvodná prax: Svätí apoštoli Bartolomej a Barnabáš. Piatok 3. týždňa po Päťdesiatnici. [Posledný deň petro-pavlovského pôstu.] ---
Pri aplikácii súčasnej praxe:
Evanjelium na utierni:
Jn 36. začalo (10, 9 - 16)
= Milujúcemu ľudí.
Apoštol na liturgii:
306. začalo (Hebr 2, 11 - 18)
= Milujúcemu ľudí, a
28. začalo (Sk 11, 19-26. 29-30)
= svätým Bartolomejovi a Barnabášovi.
Evanjelium na liturgii:
Jn 9. začalo (3, 13 - 17)
= Milujúcemu ľudí, a
Lk 51. začalo (10, 16 - 21)
= svätým Bartolomejovi a Barnabášovi.
---
Pri aplikácii pôvodnej praxe:
Evanjelium na utierni:
Jn 67. začalo (21, 15 - 25)
= svätým Bartolomejovi a Barnabášovi.
Apoštol na liturgii: a
28. začalo (Sk 11, 19-26. 29-30)
= svätým Bartolomejovi a Barnabášovi, a
101. začalo (Rim 9, 6 - 19)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: a
Lk 51. začalo (10, 16 - 21)
= svätým Bartolomejovi a Barnabášovi, a
Mt 38. začalo (10, 32 - 36; 11, 1)
= radové čítanie.
---
Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť:
Nár 1, 1abc. 2-3d. 9ef. 12. 13abef. 16. 17abcd. 20abcd
;
Nár 2, 13abcd. 15. 17abc. 18ef. 19. 20ab. 3, 5. 12-13. 15. 19. 21- 23. 25-26
;
Nár 3, 40-41. 55-60. 64. 4, 1. 2ab. 7. 11a. 20. 5, 19. 21
= všetky tri Spolutrpiteľke.
---
Pri aplikácii súčasnej praxe
Evanjelium na utierni
Jn 36. začalo (10, 9 - 16)
Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
Apoštol na liturgii
306. začalo (Hebr 2, 11 - 18)
Bratia, ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred cirkvi ťa budem ospevovať.“ Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“ A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.
a
28. začalo (Sk 11, 19-26. 29-30)
V tých dňoch apoštoli, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi. Zvesť o tom sa dostala aj do uší cirkvi, ktorá bola v Jeruzaleme; a vyslali Barnabáša, aby šiel až do Antiochie. Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, lebo on bol muž dobrý, plný Svätého Ducha a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok sa zhromažďovali v cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. Učeníci sa rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratov, čo bývajú v Judei. Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.
Evanjelium na liturgii
Jn 9. začalo (3, 13 - 17)
Pán povedal: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.” Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
a
Lk 51. začalo (10, 16 - 21)
Pán povedal svojim učeníkom: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.” Sedemdesiati sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!” On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.” V tej hodine zaplesal vo Svätom Duchu a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.”
Pri aplikácii pôvodnej praxe
Evanjelium na utierni
Jn 67. začalo (21, 15 - 25)
V tom čase sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil svojim učeníkom a spýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?” Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.” Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?” On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!” Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jonášov, máš ma rád?” Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?”, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!” Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?” Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?” Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!” A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,” ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?” To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.
Apoštol na liturgii a
28. začalo (Sk 11, 19-26. 29-30)
V tých dňoch apoštoli, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi. Zvesť o tom sa dostala aj do uší cirkvi, ktorá bola v Jeruzaleme; a vyslali Barnabáša, aby šiel až do Antiochie. Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, lebo on bol muž dobrý, plný Svätého Ducha a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok sa zhromažďovali v cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. Učeníci sa rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratov, čo bývajú v Judei. Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.
a
101. začalo (Rim 9, 6 - 19)
Bratia, nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael. A nie sú všetci Abrahámovým deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. Lebo slovo prisľúbenia znie takto: „O takomto čase prídem a Sára bude mať syna.“ A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka. A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé - aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: „Starší bude slúžiť mladšiemu,“ ako je napísané: „Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel.“ Čo teda povieme? Je vari u Boha neprávosť? Vonkoncom nie! Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“ Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. Lebo Písmo hovorí faraónovi: „Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi.“
Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce. Povieš mi azda: „Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!“
Evanjelium na liturgii a
Lk 51. začalo (10, 16 - 21)
Pán povedal svojim učeníkom: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.” Sedemdesiati sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!” On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.” V tej hodine zaplesal vo Svätom Duchu a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.”
a
Mt 38. začalo (10, 32 - 36; 11, 1)
Pán povedal svojim učeníkom: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.
Parémie na večierni ak sa berie 2 možnosť
Nár 1, 1abc. 2-3d. 9ef. 12. 13abef. 16. 17abcd. 20abcd
Ako sedí osamelé mesto, kedysi plné ľudu! Podobá sa vdove. Prehorko plače v noci, líca má zaslzené, a niet, kto by ju potešil zo všetkých, čo ju majú radi. Priatelia ju opustili, prešli k jej nepriateľom. Pod nátlakom sa sťahoval Júda, vo veľkom nevoľníctve; uprostred národov býva, odpočinok nenachádza. Na moju biedu pozri, Pane, lebo nepriateľ ma premohol! Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ, ktorým som postihnutý, ktorým ma poranil Pán v deň páľavy svojho hnevu! Z výsosti poslal oheň do mojich kosti a pokarhal ma, spravil ma spustošeným, nemocným po celý deň. Pre toto plačem, oko mi roní vlahu, lebo sa vzdialil ten, čo teší, čo by mi vrátil život. Moji synovia zhynuli, veď nepriateľ zvíťazil! Sion rozpína ruky, potešiteľa nemá. Pán vzbudil proti Jakubovi jeho susedných nepriateľov. Pozriže, Pane, je mi krušno, búri sa moje vnútro, srdce sa vo mne zviera, áno, veľmi som sa vzpieral.
Nár 2, 13abcd. 15. 17abc. 18ef. 19. 20ab. 3, 5. 12-13. 15. 19. 21- 23. 25-26
K čomu ťa pripodobním? K čomu ťa prirovnám, dcéra jeruzalemská? K čomu ťa primeriam? Ako ťa poteším, sionská dcéra, panna? Tlieskajú nad tebou do dlaní všetci, čo idú cestou, kývajú hlavou nad tebou, jeruzalemská dcéra, a hovoria: „Toto je vraj mesto vrcholnej krásy a rozkoš celej zeme?“ Spravil Pán, čo si zaumienil, splnil svoje slovo, ustanovené odpradávna. Nedaj si odpočinku, nech ti neustáva zrenica! Povstaň, kvíľ v noci začiatkom nočných bdení; vylej si srdce ako vodu pred Pánovou tvárou, k nemu si dvíhaj ruky za život svojich detí, ktoré hynú od hladu na rohoch všetkých ulíc. Pohliadni, Pane, pozri, s kým si to tak naložil! Obklopil, obkľúčil ma jedom a útrapami. Natiahol svoju kušu, postavil ma ako cieľ pre šíp. Do mojich obličiek vstrelil šípy zo svojho tulca. Horkosťou ma nasýtil, opojil ma palinou. Spomeň si na moju biedu, utýranosť, na palinu a otravu. Toto si beriem k srdcu, kvôli tomu budem dúfať. Láskavosť Pána je, že nám nie je koniec, veď jeho milosť nepomíňa, obnovuje sa každým ránom. Veľká je tvoja vernosť! Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá. Dobre je ticho čakať Pánovu spásu.
Nár 3, 40-41. 55-60. 64. 4, 1. 2ab. 7. 11a. 20. 5, 19. 21
Prezrime svoje cesty, preskúmajme ich a vráťme sa k Pánovi; na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu! Vzýval som, Pane, tvoje meno z priepastnej jamy. Počul si môj hlas: „Neskrývaj si ucho, keď si uľahčujem výkrikom.“ Keď som ťa volal, bol si blízko, vravel si: „Neboj sa!“ Viedol si, Pane, spory mojej duše, vykúpil si môj život. Videl si, Pane, moju utýranosť, zastaň sa môjho práva! Videl si, Pane, celú ich pomstivosť, ako sa na mňa stroja. Odplať im, Pane, podľa zásluh, podľa ich činov! Ako sa zatemnilo zlato, zmenil sa šľachtený kov! Sväté kamene ležia roztratené po rohoch všetkých ulíc, vzácni synovia Siona, ktorých odvažovali zlatom. Čistejší než sneh boli jeho nazirejci, beleli sa nad mlieko, ružovejší boli nad koraly, postava ich sťa zafír. Pán už dovŕšil svoju prchkosť. Dych našich nozdier, pomazaný Pánov, chytil sa do ich jám – ten, o ktorom sme vraveli: „V jeho tôni budeme bývať medzi národmi.“ Ty, Pane, trváš večne. Obráť nás, Pane, k sebe, vrátime sa, naše dni obnov ako dávno!