Nedeľa
7. november 2021
meniny: René
NEDEĽA 24. TÝŽDŇA PO PÄŤDESATNICI. Tridsiati traja svätí mučeníci z Melitíny. Náš prepodobný otec Lazár Divotvorca, ktorý sa postil na vrchu Galésion. 7. hlas, 2. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Mk 70. začalo (16, 1 - 8)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Apoštol na liturgii:
221. začalo (Ef 2, 14 - 22)
= radové čítanie, prípadne aj
213. začalo (Gal 5,22 - 6,2)
= prepodobnému.
Evanjelium na liturgii:
Lk 39. začalo (8, 41 - 56)
= radové čítanie, prípadne aj
Mt 10. začalo (4,25 - 5,12a)
= prepodobnému.
Parémie na večierni:
Joz 5, 13 - 16
;
Sdc 6, 2a. 7. 11-24
;
Iz 14, 7 - 20
= všetky tri nebeským beztelesným mocnostiam.
Evanjelium na utierni
Mk 70. začalo (16, 1 - 8)
V tom čase, keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu od hrobu?” Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal zmŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.’” Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
Apoštol na liturgii
221. začalo (Ef 2, 14 - 22)
Bratia, Kristus je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj; aby v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom. Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko; lebo skrze neho máme obaja v jednom Duchu prístup k Otcovi. Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; nárožným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu.
prípadne aj
213. začalo (Gal 5,22 - 6,2)
Bratia, ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. Bratia, keby aj pristihli človeka pri nejakom prehrešení, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.
Evanjelium na liturgii
Lk 39. začalo (8, 41 - 56)
V tom čase prišiel k Ježišovi muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. Ježiš sa spýtal: „Kto sa ma to dotkol?” Keď to všetci popierali, ozval sa Peter a tí, čo boli s ním: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa a ty sa pýtaš: ‚Kto sa ma to dotkol?’?!” Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.” Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!” Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal mu: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.” Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!” Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!” I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.
prípadne aj
Mt 10. začalo (4,25 - 5,12a)
V tom čase išli za Ježišom veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska. Keď videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď si sadol, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:
„Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blažení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blažení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blažení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
Parémie na večierni
Joz 5, 13 - 16
Keď bol Jozue pri Jerichu, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a spýtal sa ho: „Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?“ I odpovedal: „Som vodca Pánovho vojska; teraz som prišiel.“ Jozue padol tvárou na zem a poklonil sa. Potom sa ho spýtal: „Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?“ Vodca Pánovho vojska povedal Jozuemu: „Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!“ A Jozue to urobil.
Sdc 6, 2a. 7. 11-24
V tých dňoch madiánska ruka ťažko doliehala na synov Izraela. Keď volali k Pánovi, Bohu, prišiel Pánov anjel a sadol si pod dub pri Efrate, ktorý patril Joasovi, Abiezerovmu otcovi. Jeho syn Gedeon práve mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi. Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný hrdina!“ Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: „Pán nás vyviedol z Egypta“? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov.“ Pán sa k nemu obrátil a povedal: „Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!“ On mu odvetil: „Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!“ Pán mu povedal: „Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ Nato mu Gedeon povedal: „Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, kto hovorí so mnou! Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!“ On odpovedal: „Ja dočkám, kým sa nevrátiš.“ Tu Gedeon odišiel a pripravil kozliatko a nekvasené chleby z efy múky. Mäso vložil do koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponúkol ho tým. Boží anjel mu povedal: „Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tú skalu a vylej na to odvar!“ Aj tak urobil. Tu Pánov anjel vystrel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred očí. Teraz Gedeon videl, že to bol Pánov anjel: „Beda mi, Pane, môj Bože – zvolal Gedeon – „videl som Pánovho anjela z tváre do tváre!“ Ale Pán mu povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!“ Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán je pokoj! Až do dnešného dňa je tam.
Iz 14, 7 - 20
Takto hovorí Pán: Nech celá zem prepukáva jasotom. Aj cyprusy a cédre Libanonu nech sa z teba tešia: „Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám.“ Podsvetie zdola sa pre teba rozruší v ústrety tvojmu príchodu; vzbudzuje pre teba tiene, všetkých mocnárov zeme vyzdvihuje z ich trónov, všetkých kráľov národov. Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: „I ty si omdlel ako my, nám si sa stal rovným? Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva, zunenie tvojich hárf. Pod tebou je rozostretá chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“ Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi. Veď v srdci si si hovoril: „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu. Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa Najvyššiemu.“ Lenže do podsvetia si zvrhnutý, na stráne priepasti. Čo ťa uzrú, obzrú si ťa, hútať budú o tebe: „Či toto je muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami, čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?“ Králi národov všetci spočívajú v sláve, každý vo svojom dome. Ty však si vyhodený bez hrobu ako odporná vetva – pokrytý zabitými, ktorých meč prebodal – ako pošliapaná mŕtvola. K tým, čo zostúpia do kamenných hrobov, nepridružíš sa pri pohrebe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud si vyvraždil. Nikdy nik nespomenie semeno zločincov.