Pondelok 13. september 2021 meniny: Ctibor

Pamiatka založenia chrámu svätého vzkriesenia Krista a nášho Boha. Pondelok 17. týždňa po Päťdesiatnici. Predsviatok Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža. Svätý hieromučeník Kornélius Stotník.

Apoštol na liturgii:

307. začalo (Hebr 3, 1 - 4)

= zo Založenia chrámu, a

219. začalo (Ef 1,22 - 2,3)

= radové čítanie z tohto dňa, a

222. začalo (Ef 2,19 - 3,7)

= radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii:

Mt 67. začalo (16, 13 - 18)

= zo Založenia chrámu, a

Mk 48. začalo (10, 46b - 52)

= radové čítanie z tohto dňa, a

Mk 50. začalo (11, 11 - 23)

= radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni:

Ex 15,22 - 16,1a

;

Prís 3, 11 - 18

;

Iz 60, 11 - 16

= všetky Povýšeniu úctyhodného Kríža.

Apoštol na liturgii

307. začalo (Hebr 3, 1 - 4)

Bratia, svätci, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. On je verný tomu, ktorý ho utvoril, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu, ako dom. Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh.

219. začalo (Ef 1,22 - 2,3)

Bratia, Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista mu všetko položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom. Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje previnenia a hriechy, v ktorých ste kedysi kráčali podľa veku tohto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli prirodzenosťou deťmi hnevu ako ostatní.

222. začalo (Ef 2,19 - 3,7)

Bratia, už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; nárožným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu. Preto ja, Pavol, som väzeň Krista Ježiša za vás pohanov. Veď ste azda počuli o pláne Božej milosti, ktorý som dostal pre vás: lebo zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo, ako som už o tom krátko písal. Keď si to prečítate, môžete zvedieť, ako som poznal Kristovo tajomstvo. Ono v iných pokoleniach nebolo ľudským synom známe tak, ako sa teraz v Duchu odhalilo jeho svätým apoštolom a prorokom: že pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium. A ja som sa stal jeho služobníkom z daru Božej milosti, ktorú som dostal podľa pôsobenia jeho moci.

Evanjelium na liturgii

Mt 67. začalo (16, 13 - 18)

V tom čase, keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?” Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.” „A za koho ma pokladáte vy?” opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.” Ježiš mu povedal: „Blažený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány podsvetia ju nepremôžu."

Mk 48. začalo (10, 46b - 52)

V tom čase, keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a povedal, aby ho zavolali. Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!” On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?” Slepec mu odpovedal: „Učiteľ, aby som videl!” A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!” A hneď videl a šiel za ním po ceste.

Mk 50. začalo (11, 11 - 23)

V tom čase Ježiš vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!” A jeho učeníci to počuli. Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolce. A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. A učil ich: „Nie je napísané: ‚Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy’? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.” Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.” Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a hoď sa do mora,’ a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to."

Parémie na večierni

Ex 15,22 - 16,1a

Mojžiš s Izraelom sa pohol od Červeného mora a tiahli cez púšť Sur. Tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Došli do Máry, ale vodu z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Horkosť. A ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“ On volal k Pánovi a Pán mu ukázal drevo a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zákon a právo a tam ich podrobil skúške. A povedal: „Ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, a poslúchneš všetky jeho rozkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, potom ťa nezastihnem takými biedami, akými som postihol Egypťanov, lebo ja, Pán, som tvoj lekár.“ Nato prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedem paliem. Tam sa teda utáborili pri vode. A pohli sa z Elimu a celá izraelská pospolitosť prišla na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom.

Prís 3, 11 - 18

Syn môj, nevzpieraj sa, keď ťa cúdi Pán a nech ťa neomŕza jeho karhanie, lebo Pán karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád. Blažený človek, ktorý dosahuje múdrosť, a muž, čo nadobúda rozumnosť! Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju hodno viac, ako najvyberanejšie zlato. Je cennejšia než koraly a nevyrovnajú sa jej všetky tvoje drahocennosti. Dlhé dni (skrýva) vo svojej pravici, bohatstvo a slávu vo svojej ľavici. Jej cesty sú cesty krásy a na jej chodníkoch je plno pokoja. Je stromom života pre tých, čo ju chytili, a tí, čo sa jej držia, sú blažení.

Iz 60, 11 - 16

Takto hovorí Pán: Tvoje brány, Jeruzalem, budú stále otvorené, nezatvoria sa vo dne v noci, aby ti priniesli bohatstvo národov a priviedli ich kráľov. Lebo národ a kráľovstvo, čo ti neslúži, bude zničené, národy budú celkom spustošené. Nádhera Libanonu príde k tebe, cyprus, brest a jedľa pospolu, nech ozdobia miesto mojej svätyne a okrášlim miesto svojich nôh. Zhrbení prídu k tebe synovia tvojich utláčateľov a k šľapajam tvojich nôh sa sklonia všetci, čo opovrhli tebou, a budú ťa volať Mesto Pána, Sion Svätého Izraela. Zato, že si bol opustený a nenávidený a nemal si chodcov, spravím ťa večnou ozdobou, rozkošou z pokolenia na pokolenie. Budeš sať mlieko národov a prsia kráľov budeš požívať. I dozvieš sa, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj Vykupiteľ, Mocný Jakubov.