Pondelok
1. február 2021
meniny: Tatiana
Pondelok mäsopôstneho týždňa - predpôstne obdobie. Predsviatok Stretnutia nášho Pána Ježiša Krista. Svätý mučeník Tryfón.
Apoštol na liturgii:
71. začalo (1 Jn 2,18 - 3,10)
= radové čítanie z tohto dňa, a
72. začalo (1 Jn 3,10b - 20)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj
99. začalo (Rim 8, 28 - 39)
= svätému Tryfónovi.
Evanjelium na liturgii:
Mk 49. začalo (11, 1 - 11)
= radové čítanie z tohto dňa, a
Mk 64. začalo (14, 10 - 42)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj
Lk 51. začalo od polovice (10, 19 - 21)
= svätému Tryfónovi.
Parémie na večierni:
Ex 12,51. 13,1-3. 10-12. 14-16
;
Iz 6, 1 - 12
;
Iz 19, 1. 3-5. 12. 16. 19-21
= všetky tri zo Stretnutia.
Apoštol na liturgii
71. začalo (1 Jn 2,18 - 3,10)
Deti, je posledná hodina. A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná hodina. Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by zostali s nami. No malo sa ukázať, že nie všetci sú z nás. Ale vy máte pomazanie od Svätého a viete všetko. Nenapísal som vám, akoby ste nepoznali pravdu, ale že ju poznáte a preto, že nijaká lož nie je z pravdy. Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca. Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v Synovi aj v Otcovi. A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život. Toto som vám napísal o tých, čo vás zvádzajú. A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie vás poúča o všetkom - a je pravdivé, nie je lžou - teda ako vás poučilo, ostávajte v ňom. A teraz, deti, ostávajte v ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a aby sme pri jeho príchode neboli ním zahanbení. Ak viete, že je spravodlivý, vedzte, že každý, kto koná spravodlivo, z neho sa narodil. Pozrite, akú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, lebo nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý. Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie, lebo hriech je bezprávie. A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet. Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal. Deti, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky. Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových.
a
72. začalo (1 Jn 3,10b - 20)
Milovaní, každý, kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata. Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Lebo jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé. Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a vnútro si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? Deti moje, nemilujme ani slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním svoje srdcia. Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.
prípadne aj
99. začalo (Rim 8, 28 - 39)
Bratia, vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil. Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Božej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“ Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A nadobudol som istotu, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani sily, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Evanjelium na liturgii
Mk 49. začalo (11, 1 - 11)
V tom čase, keď sa Ježiš blížil k Jeruzalemu a prišiel k Betfage a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: ‚Čo to robíte?’, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.’” Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?” Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!” Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.
a
Mk 64. začalo (14, 10 - 42)
V tom čase Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?” Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?’ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.” Učeníci odišli a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.” Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?” On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.” Keď jedli, vzal chlieb, požehnal ho, lámal a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!” Potom vzal čašu, vzdával vďaky, dal im ju a všetci z nej pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: „Túto noc všetci odpadnete, lebo je napísané: ‚Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.’ Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.” Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.” Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.” Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.” Podobne hovorili aj ostatní. Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa nepomodlím!” Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!” Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa túto čašu. No nie, čo ja chcem, ale čo ty.” Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.”
prípadne aj
Lk 51. začalo od polovice (10, 19 - 21)
Pán povedal svojim učeníkom: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.” V tej hodine zaplesal vo Svätom Duchu a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.”
Parémie na večierni
Ex 12,51. 13,1-3. 10-12. 14-16
V ten deň, keď Pán vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny, povedal Mojžišovi: „Posväť mi medzi synmi Izraela každého prvorodenca, ktorý otvára lono.“ Mojžiš išiel, zhromaždil všetok ľud a povedal: „Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z egyptskej krajiny, z domu otroctva – veď Pán nás odtiaľ vyviedol mocnou rukou – a zachovajte jeho zákon. Keď vás Pán, Boh, vovedie do kanaánskej krajiny, ako to prisahal tvojim otcom, tak každého prvorodenca mužského pohlavia, ktorý otvára lono, oddelíš pre Pána. Keď sa ťa potom spýta tvoj syn: ‚Čo to je?’, odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol mocnou rukou z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Keď totiž zatvrdil faraóna, aby nás neprepustil, Pán pobil v egyptskej krajine všetkých prvorodencov od prvorodencov ľudí po prvorodencov dobytka. Práve preto prinášam Pánovi na obetu každého prvorodenca mužského pohlavia, ktorý otvára lono, a vykúpim každého prvorodenca spomedzi svojich synov.’ Bude to pred tvojimi očami neotrasiteľným znamením. Lebo takto povedal Pán, všemocný Boh: ‚Svojho prvorodeného syna dáš mne!’ Každá žena, ak porodí dieťa mužského pohlavia, na ôsmy deň mu obrežete predkožku. Tridsaťtri dní nevstúpi do Božej svätyne ku kňazovi, kým sa nenaplnia dni očisťovania. Potom prinesieš Pánovi jednoročného nepoškvrneného baránka na celostnú obetu a h olubicu alebo hrdličku pri dverách stánku svedectva k svätyni. Alebo namiesto toho prinesieš pred Pánom dve holubice alebo dve hrdličky a kňaz sa zaňho pomodlí. Lebo títo sú mi náhradou za všetkých synov Izraela. Prijal som ich a posvätil som si ich namiesto egyptských prvorodencov v deň, keď som pobil každého prvorodenca v egyptskej krajine počnúc človekom a skončiac dobytkom,“ povedal najvyšší Boh, Svätý Izraela.
Iz 6, 1 - 12
V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený! Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: Koho mám poslať, kto nám pôjde? I povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! Riekol: Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil. I vravel som: Dokedy, Pane? Riekol: Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť. Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.
Iz 19, 1. 3-5. 12. 16. 19-21
Hľa, Pán si sadne na ľahký oblak a príde do Egypta. Pred jeho tvárou sa zatrasú egyptské modly a ich srdce v nich sa umenší. Ich duch v nich sa dostane do zmätku a on prekazí ich zámer. Vydá Egypt do rúk pánov, lebo toto hovorí Pán, svätý Vládca zástupov: „Egypťania pijú vodu, ktorá je pri mori, no rieka zmizne a vyschne.“ Toto hovorí Pán: „Kde sú teraz tvoji mudrci?! Nech ti oznámia a nech ti povedia, ako rozhodol Pán zástupov o Egypte!“ V ten deň sa Egypťania budú báť a triasť ruky Pána zástupov, ktorú na nich položí. V egyptskej krajine bude Pánov oltár, na jej hraniciach bude Pánov stĺp a naveky bude znamením Pána zástupov v egyptskej krajine. Lebo budú volať k Pánovi a Pán im pošle človeka, ktorý ich zachráni. Pán bude Egypťanom známy. V ten deň Egypťania spoznajú Pána, prinesú žertvu i dar, pomodlia sa a zložia Pánovi svoje sľuby.