« »

Štvrtok 21. (22.) týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý apoštolom rovný Aberkios Divotvorca, hierapolský biskup.
Siedmi svätí mladíci z Efezu.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Aberkiovi.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Aberkiovi.

260. začalo (Kol 4, 2 – 9)

Bratia, v modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky! Modlite sa aj za nás, aby nám Boh otvoril dvere slova, aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo, pre ktoré som aj v okovách, aby som ho vyjavil tak, ako mám hovoriť. Voči tým, čo sú mimo, správajte sa múdro a využívajte čas. Vaša reč nech je vždy milá, soľou ochutená, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať. Čo je so mnou, to vám všetko rozpovie Tychikos, milovaný brat, verný služobník a spolupracovník v Pánovi, ktorého som k vám práve na to poslal, aby ste sa dozvedeli, čo je s nami, a aby potešil vaše srdcia, s Onezimom, verným a milovaným bratom, ktorý je od vás. Oni vám oznámia všetko, čo sa tu deje.

318. začalo (Hebr 7,26 – 8,2)

Bratia, bolo vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.

Lk 48. začalo (9, 49 – 56)

V tom čase pristúpil k Ježišovi jeden z jeho učeníkov a povedal mu: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.” Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!” Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich, ako to urobil aj Eliáš?” On sa obrátil, pokarhal ich a povedal: „Neviete, akého ducha ste. Veď Syn človeka neprišiel, aby ľudské duše zatratil, ale spasil.” A odišli do inej dediny.

Jn 36. začalo (10, 9 – 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.