« »

NEDEĽA PRED POVÝŠENÍM.
NEDEĽA 15. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI.
Pamiatka založenia chrámu svätého vzkriesenia Krista a nášho Boha.
Predsviatok Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža.
(Svätý hieromučeník Kornélius Stotník.)

6. hlas, 4. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni: = radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii: = z nedele pred Povýšením, a  = radové čítanie, a  = zo Založenia chrámu.

Evanjelium na liturgii: = z nedele pred Povýšením, a  = radové čítanie, a  = zo Založenia chrámu.

Parémie na večierni: ; ; = všetky Povýšeniu úctyhodného Kríža.

Lk 112. začalo (24, 1 – 12)

V tom čase, v prvý deň týždňa zavčas ráno, prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.’” Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.

215. začalo (Gal 6, 11 – 18)

Bratia, pozrite, akými veľkými písmenami som vám napísal vlastnou rukou. Všetci, čo sa chcú páčiť podľa tela, nútia vás, aby ste sa dali obrezať, len aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž. Veď ani tí, čo sa dávajú obrezať, nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa vy dali obrezať, aby sa mohli chváliť vaším telom. Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom. A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele znaky Pána Ježiša. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.

176. začalo (2 Kor 4, 6 – 15)

Bratia, Boh, ktorý povedal, aby z temnôt zažiarilo svetlo, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. V nás teda účinkuje smrť, vo vás život. Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, preto som hovoril,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.

307. začalo (Hebr 3, 1 – 4)

Bratia, svätci, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. On je verný tomu, ktorý ho utvoril, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu, ako dom. Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh.

Jn 9. začalo (3, 13 – 17)

Pán povedal: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.” Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.

Mt 92. začalo (22, 35 – 46)

V tom čase prišiel k Ježišovi nejaký učiteľ zákona, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je veľké?” On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.” Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je?” Odpovedali mu: „Dávidov.” Povedal im: „Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy’? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?” A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.

Mt 67. začalo (16, 13 – 18)

V tom čase, keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?” Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.” „A za koho ma pokladáte vy?” opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.” Ježiš mu povedal: „Blažený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány podsvetia ju nepremôžu.“

Ex 15,22 – 16,1a

Mojžiš s Izraelom sa pohol od Červeného mora a tiahli cez púšť Sur. Tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Došli do Máry, ale vodu z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Horkosť. A ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“ On volal k Pánovi a Pán mu ukázal drevo a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zákon a právo a tam ich podrobil skúške. A povedal: „Ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, a poslúchneš všetky jeho rozkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, potom ťa nezastihnem takými biedami, akými som postihol Egypťanov, lebo ja, Pán, som tvoj lekár.“ Nato prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedem paliem. Tam sa teda utáborili pri vode. A pohli sa z Elimu a celá izraelská pospolitosť prišla na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom.

Prís 3, 11 – 18

Syn môj, nevzpieraj sa, keď ťa cúdi Pán a nech ťa neomŕza jeho karhanie, lebo Pán karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád. Blažený človek, ktorý dosahuje múdrosť, a muž, čo nadobúda rozumnosť! Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju hodno viac, ako najvyberanejšie zlato. Je cennejšia než koraly a nevyrovnajú sa jej všetky tvoje drahocennosti. Dlhé dni (skrýva) vo svojej pravici, bohatstvo a slávu vo svojej ľavici. Jej cesty sú cesty krásy a na jej chodníkoch je plno pokoja. Je stromom života pre tých, čo ju chytili, a tí, čo sa jej držia, sú blažení.

Iz 60, 11 – 16

Takto hovorí Pán: Tvoje brány, Jeruzalem, budú stále otvorené, nezatvoria sa vo dne v noci, aby ti priniesli bohatstvo národov a priviedli ich kráľov. Lebo národ a kráľovstvo, čo ti neslúži, bude zničené, národy budú celkom spustošené. Nádhera Libanonu príde k tebe, cyprus, brest a jedľa pospolu, nech ozdobia miesto mojej svätyne a okrášlim miesto svojich nôh. Zhrbení prídu k tebe synovia tvojich utláčateľov a k šľapajam tvojich nôh sa sklonia všetci, čo opovrhli tebou, a budú ťa volať Mesto Pána, Sion Svätého Izraela. Zato, že si bol opustený a nenávidený a nemal si chodcov, spravím ťa večnou ozdobou, rozkošou z pokolenia na pokolenie. Budeš sať mlieko národov a prsia kráľov budeš požívať. I dozvieš sa, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj Vykupiteľ, Mocný Jakubov.