« »

Streda 34. (33.) týždňa po Päťdesiatnici.
Prenesenie pozostatkov svätého hieromučeníka Ignáca Bohonositeľa.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa; ak sa k zajtrajšku koná bdenie, tak aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa; prípadne aj = svätému Ignácovi Bohonositeľovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa; ak sa k zajtrajšku koná bdenie, tak aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa; prípadne aj = svätému Ignácovi Bohonositeľovi.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri trom svätiteľom.

61. začalo (1 Pt 4, 1 – 11)

Milovaní, keďže Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte tým istým zmýšľaním. Lebo ten, kto trpel v tele, skoncoval s hriechom, aby zostávajúci čas v tele nežil ľudským túžbam, ale Božej vôli. Dosť bolo času, čo ste predtým strávili podľa žiadostí pohanov: žili ste vo výstrednostiach, v náruživostiach, v opilstve, v obžerstve, v pijatikách a v hanebnom modlárstve. Čudujú sa, že sa už s nimi nevrháte do toho istého prúdu výstredností, a rúhajú sa. Avšak vydajú počet tomu, ktorý je pripravený súdiť živých i mŕtvych. Veď preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym, aby boli súdení podľa ľudí v tele, a žili podľa Boha v Duchu. Priblížil sa koniec všetkého. Preto buďte rozumní a bdejte na modlitbách. A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov. Buďte vzájomne pohostinní bez šomrania. Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti. Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď niekto slúži, tak len ako z moci, ktorú uštedruje Boh, aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista. Jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.

62. začalo (1 Pt 4,12 – 5,5)

Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keďže máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blažení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom. Lebo je čas, aby sa začal súd od Božieho domu. Ale ak sa začne od nás, aký bude koniec tých, čo neveria Božiemu evanjeliu?! „A ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kde sa podeje bezbožný a hriešnik?“ Preto aj tí, čo trpia podľa Božej vôle, nech dobrými skutkami odporúčajú svoje duše vernému Stvoriteľovi. Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v budúcnosti zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda. A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy. Podobne vy, mladší, podriaďujte sa starším. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.

311. začalo (Hebr 4,14 – 5,6)

Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. Ale túto česť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes zrodil;“ ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“

Mk 56. začalo (12, 28 – 37)

V tom čase pristúpil k Ježišovi jeden zo zákonníkov, ktorý počúval saducejov, ako sa s ním hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?” Ježiš mu odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!’ Toto je prvé prikázanie. Druhé sa mu podobá: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!’ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.” Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ‚Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu, z celej duše a z celej sily ‘ a ‚milovať blížneho ako seba samého’ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.” Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.” A už sa ho nik neodvážil vypytovať. Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Kristus je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.’ Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?” A veľký zástup ho počúval s radosťou.

Mk 57. začalo (12, 38b – 44)

Pán povedal svojim učeníkom: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stolcoch v synagógach a popredných miestach na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.” Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.”

Mk 41. začalo (9, 33 – 41)

V tom čase prišiel Ježiš a jeho učeníci do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste uvažovali cestou?” Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.” Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.” Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, čo nechodí s nami, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.” Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti vám, je za vás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.”

Dt 1, 8-11. 15-17a

V tých dňoch povedal Mojžiš synom Izraela: „Pozrite, pred vašou tvárou som vám odovzdal túto krajinu! Vstúpte a staňte sa dedičmi krajiny, o ktorej Pán prisahal vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju daruje im a ich potomstvu po nich!“ V tom čase som vám povedal: „Sám nebudem schopný vás viesť, pretože vás Pán, váš Boh, rozmnožil a hľa, dnes je vás toľko, ako hviezd na nebi! Nech Pán, Boh vašich otcov, k tomu pridá ešte mnohé tisíce a nech vás požehná, ako vám hovoril! Vybral som spomedzi vás múdrych, vzdelaných a rozumných mužov a ustanovil som ich, aby vám vládli ako tisícnici, stotníci, päťdesiatnici, desiatnici a pisári vašich sudcov. V tom čase som vašim sudcom prikázal: Vypočúvajte svojich bratov a spravodlivo súďte muža, ktorý má spor so svojím bratom alebo cudzincom! Pri súde nehľaďte na osobu, malého súďte rovnako ako veľkého! A nijakého človeka sa nebojte, lebo súd je Boží!“

Dt 10, 14 – 21

V tých dňoch povedal Mojžiš synom Izraela: „Hľa, Pánovi, tvojmu Bohu, patrí nebo i nebo nebies, zem a všetko, čo je na nej. A predsa našiel Pán zaľúbenie vo vašich otcoch, aby ich miloval a po nich si vyvolil vás, ich potomstvo, zo všetkých národov, ako je tomu v tento deň. Obrežte si svoju tvrdosť srdca a už si nezatvrdzujte šiju, veď Pán, váš Boh, je Boh bohov a Pán pánov, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osobu a neprijíma dary. Súdi cudzinca, sirotu i vdovu a miluje cudzinca, aby mu dával jedlo a odev. Milujte cudzinca, veď ste boli cudzincami v egyptskej krajine! Pána, svojho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúžiť, k nemu sa budeš vinúť a jeho menu budeš prisahať! On je tvoja chvála a on je tvoj Boh, ktorý urobil v tebe tieto veľké a slávne veci, čo videli tvoje oči.“

Múd 3, 1 – 9

Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trápenie sa ich nedotkne. V očiach nemúdrych boli považovaní za mŕtvych, ich odchod sa posudzoval ako zlo a ich kráčanie od nás ako zničenie – oni však sú v pokoji. Hoci totiž podľa mienky ľudí podstúpili trápenie, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po malom treste prijmú veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a našiel ich hodnými seba. Preveril ich ako zlato v taviacej peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V čase svojho navštívenia zažiaria a prebehnú sťa iskry cez trstinu. Budú súdiť národy, panovať nad ľuďmi a Pán bude medzi nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, pochopia pravdu a tí, čo sú verní v láske, zotrvajú pri ňom, lebo v jeho nábožných je milosť i milosrdenstvo a v jeho vyvolených je navštívenie.