Liturgický kalendár - 10. jún 2020

Pri aplikovaní súčasnej praxe

Apoštol na obednici prípadne na liturgii

87. začalo (Rim 4, 13 - 25)

Bratia, Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené. Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých, ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ - pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet. On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“ A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono. A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“ ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.

a

89. začalo (Rim 5, 10 - 16)

Bratia, ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom. A nielen to: ešte sa aj chválime Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz obsiahli zmierenie. Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť. Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar. A s darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil. Lebo súd pre jedno previnenie priniesol odsúdenie, milosť však prináša ospravedlnenie z mnohých previnení.

Evanjelium na obednici prípadne na liturgii

Mt 23. začalo (7, 21 - 23)

Pán povedal: Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,’ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: ,Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?’ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!

a

Mt 27. začalo (8, 23 - 27)

V tom čase Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!” On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!” Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho. Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?”

Parémie na večierni

Ex 19, 10 - 19

Pán povedal Mojžišovi: „Choď k ľudu a postaraj sa o ich posvätenie dnes a zajtra! Aj šaty nech si vyperú. Nech sa pripravia na tretí deň, lebo na tretí deň zostúpi Pán pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj. Vyznač ľudu hranice dookola a prikáž: ,Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo dotknúť sa jeho úpätia! Každý, kto sa dotkne vrchu, naisto zomrie!‘ Takého sa však nesmie dotknúť ruka, nech je ukameňovaný alebo šípom zastrelený. Ani človek, ani zviera nesmie ostať nažive! Keď zaznie roh, nech vystúpia na vrch.“ Nato Mojžiš zostúpil z vrchu k ľudu a posvätil ho a oni si oprali odev. A ľudu prikázal: „Buďte pripravení na tretí deň! Nedotýkajte sa nijakej ženy!“ Keď nastal tretí deň, začalo za rána hrmieť a blýskať sa. Hustý mrak zakrýval vrch a silno zaznieval zvuk rohu. I chvel sa strachom všetok ľud v tábore. Mojžiš však vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a oni sa postavili pod samým vrchom. Vrch Sinaj bol celkom zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Celý vrch sa hrozne triasol. Zvuk rohu bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Pán mu odpovedal v hrmení.

1 Sam 21, 2 - 7

V tých dňoch Dávid prišiel do Nomby ku kňazovi Abimelechovi. Abimelech užasol, že ho stretáva a povedal mu: „Prečo si sám a nikto nie je s tebou?“ Dávid povedal kňazovi: „Dnes mi kráľ dal úlohu a povedal mi: «Nech sa nikto nedozvie o úlohe, pre ktorú ťa posielam a ktorú ti rozkazujem!» Dokonca aj sluhov som nechal na mieste zvanom Emmónim. A teraz, ak vlastníš päť chlebov, daj mi, koľko máš!“ Kňaz odpovedal Dávidovi: „Nemám obyčajné chleby, mám jedine chleby posvätné. Sluhovia ich môžu jesť výlučne vtedy, ak sa zdržovali od žien.“ Dávid odpovedal kňazovi: „Žien sme sa zdržovali včera i na tretí deň. Keď som odchádzal na cestu, všetci sluhovia boli očistení. Táto cesta je obyčajná, no dnes bude vďaka mojej výstroji posvätená.“ A kňaz Abimelech mu dal predkladané chleby, lebo iný chlieb tam nebol, iba chleby tváre, ktoré zobrali spred Pánovej tváre, aby v deň, keď ich vzali, predložili čerstvý chlieb.

1 Kr 17, 2 - 16

Eliášovi sa dostalo Pánovo slovo: „Choď odtiaľto na východ a skry sa pri potoku Chorrat, ktorý je pred Jordánom! Vodu budeš piť z potoka a havranom som prikázal, aby ťa tam kŕmili.“ Eliáš urobil podľa Pánovho slova a usadil sa pri potoku Chorrat pred Jordánom. Havrany mu prinášali chleby a mäso ráno, chleby a mäso večer a vodu pil z potoka. Po niekoľkých dňoch potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. Vtedy sa Eliášovi dostalo Pánovo slovo: „Vstaň, choď do sidonskej Sarepty a zostaň tam. Veď, hľa, istej vdove som tam prikázal, aby ťa živila!“ Vstal teda, išiel do sidonskej Sarepty, prišiel k mestskej bráne a hľa: vdova tam zbierala drevo. Eliáš na ňu zavolal: „Prines mi trocha vody v nádobe, aby som sa napil!“ Išla mu priniesť a Eliáš na ňu zavolal: „Prines mi vo svojej ruke aj krajec chleba, aby som si zajedol!“ Žena povedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené, iba priehrštie múky v džbáne a trocha oleja v krčahu. Hľa, pozbieram dve triesky dreva a pôjdem, pripravím to sebe i svojim deťom. Zjeme to a zomrieme.“ Eliáš jej povedal: „Maj odvahu! Choď a rob podľa svojho slova, ale najprv z toho priprav malý peceň pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojim deťom urobíš neskôr. Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: «Z múky v džbáne neubudne a oleja v krčahu sa neumenší až do dňa, keď Pán dá krajine dážď.» Žena išla, urobila podľa Eliášovho slova a priniesla mu. A jedol on, ona i jej deti. Od toho dňa múky z džbána neubudlo a oleja z krčaha sa neumenšilo podľa Pánovho slova, ktoré hovoril prostredníctvom Eliáša.

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 3 - 9)

Bratia, požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujte, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery - spásu duší.

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 13 - 19)

Milovaní, prepášte si bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ A keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale úctyhodnou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka.

58. začalo od polovice (1 Pt 2, 11 - 24c)

Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci. Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom a nielen dobrým a miernym, ale aj podlým. Veď je to milosť, keď niekto pre svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach. On sa nedopustil hriechu, ani lesť sa nenašla v jeho ústach. Keď ho urážali, on neurážal, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo. Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.

ďalšie tri svätým Bartolomejovi a Barnabášovi

Pri aplikovaní pôvodnej praxe

Apoštol na obednici prípadne na liturgii

87. začalo (Rim 4, 13 - 25)

Bratia, Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené. Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých, ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ - pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet. On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“ A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono. A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“ ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.

Evanjelium na obednici prípadne na liturgii

Mt 23. začalo (7, 21 - 23)

Pán povedal: Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,’ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: ,Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?’ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!

Parémie na večierni

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 3 - 9)

Bratia, požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujte, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery - spásu duší.

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 13 - 19)

Milovaní, prepášte si bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ A keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale úctyhodnou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka.

58. začalo od polovice (1 Pt 2, 11 - 24c)

Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci. Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom a nielen dobrým a miernym, ale aj podlým. Veď je to milosť, keď niekto pre svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach. On sa nedopustil hriechu, ani lesť sa nenašla v jeho ústach. Keď ho urážali, on neurážal, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo. Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.

Streda 10. jún 2020 meniny: Margaréta

Streda 2. týždňa po Päťdesiatnici. Svätý hieromučeník Timotej, pruský biskup. [Obdobie petro-pavlovského pôstu.] Tento deň je dobrovoľne aliturgický.

87. začalo (Rim 4, 13 - 25)

89. začalo (Rim 5, 10 - 16)

Mt 23. začalo (7, 21 - 23)

Mt 27. začalo (8, 23 - 27)

Ex 19, 10 - 19

1 Sam 21, 2 - 7

1 Kr 17, 2 - 16

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 3 - 9)

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 13 - 19)

58. začalo od polovice (1 Pt 2, 11 - 24c)

87. začalo (Rim 4, 13 - 25)

Mt 23. začalo (7, 21 - 23)

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 3 - 9)

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 13 - 19)

58. začalo od polovice (1 Pt 2, 11 - 24c)