Sobota 30. máj 2020 meniny: Ferdinand

Piata zádušná sobota - 49. deň Päťdesiatnice. (Náš prepodobný otec Izák, igumen Dalmatovho kláštora.)

Apoštol na liturgii:

51. začalo (Sk 28, 1 - 31)

= radové čítanie, a

270. začalo (1 Sol 4, 13 - 17)

= za zosnulých.

Evanjelium na liturgii:

Jn 67. začalo (21, 15 - 25)

= radové čítanie, a

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

= za zosnulých.

Parémie na večierni:

Nm 11, 16-17. 24b-29

;

Joel 2, 23 - 32a

;

Ez 36, 24 - 28

= všetky tri Zostúpeniu Svätého Ducha.

Apoštol na liturgii

51. začalo (Sk 28, 1 - 31)

V tých dňoch, keď sme sa spolu s Pavlom zachránili z lode, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. Domorodci boli k nám neobyčajne ľudskí. Rozložili vatru a všetkých nás prijali, lebo sa blížil dážď a bolo zima. Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a prikladal na oheň, hodila sa mu na ruku vretenica, ktorá unikala pred horúčavou. Keď domorodci videli zviera, ako mu visí na ruke, hovorili si: „Tento človek je určite vrah; hoci sa zachránil z mora, Spravodlivosť mu nedovolila žiť.“ Ale on striasol zviera do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. Oni čakali, že opuchne, alebo naraz padne a umrie. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh. V tých miestach mal pozemky náčelník ostrova, menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa láskavo o nás staral ako o hostí. Publiov otec práve ležal v horúčke a trápila ho úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho. A potom prichádzali aj ostatní chorí z ostrova a uzdravovali sa. Tí si nás veľmi uctili, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali. Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexandrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížencov. Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni. Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Po prvom dni začal viať južný vietor a na druhý deň sme došli do Puteol. Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma. Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Fórum Appium a k Trom tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol odvahu. Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil. O tri dni zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: „Bratia, ja som nič neurobil ani proti ľudu, ani proti otcovským zvykom, a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov. Oni ma vypočuli a chceli ma prepustiť, lebo som neurobil nič, za čo by som si zasluhoval smrť. Ale Židia boli proti tomu a bol som donútený odvolať sa na cisára; ale nie že by som chcel niečo žalovať na svoj národ. Pre toto som sa chcel stretnúť a hovoriť s vami. Lebo pre nádej Izraela som sputnaný touto reťazou.“ Oni mu odpovedali: „My sme nedostali ani list o tebe z Judey, ani neprišiel nik z bratov a neohlásil, ani nehovoril o tebe nič zlé. Ale radi by sme od teba počuť, ako zmýšľaš, lebo je nám známe o tejto sekte, že jej všade odporujú.“ Určili mu deň a mnoho ich prišlo k nemu do hosťovského bytu. On im od rána až do večera vysvetľoval, svedčil o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho zákona a z Prorokov. Niektorí verili tomu, čo hovoril, iní zasa neverili. Keď sa nevedeli medzi sebou dohodnúť, rozišli sa a Pavol povedal iba toto slovo: „Dobre povedal Svätý Duch skrze proroka Izaiáša našim otcom: ,Choď k tomu ľudu a povedz: Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby azda očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa - aby som ich neuzdravil.‘ Nech je vám teda známe, že sa táto Božia spása posiela pohanom. Oni budú počúvať.“ Ako to povedal, Židia od neho odišli, ale medzi sebou sa veľmi dohadovali. Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.

a

270. začalo (1 Sol 4, 13 - 17)

Bratia, nechcem, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.

Evanjelium na liturgii

Jn 67. začalo (21, 15 - 25)

V tom čase sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil svojim učeníkom a spýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?” Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.” Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?” On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!” Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jonášov, máš ma rád?” Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?”, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!” Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?” Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?” Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!” A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,” ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?” To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.

a

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Parémie na večierni

Nm 11, 16-17. 24b-29

Pán povedal Mojžišovi: „Zhromaždi mi sedemdesiatich mužov spomedzi starších Izraela, o ktorých ty sám vieš, že sú staršími ľudu a ich pisármi. Privedieš ich k stanu svedectva a budú tam stáť s tebou. Zostúpim, budem sa tam s tebou rozprávať, vezmem z Ducha ktorý je nad tebou, položím ho nad nich a budú ti pomáhať pri návale ľudu, nebudeš ich niesť ty sám.“ Mojžiš zhromaždil sedemdesiatich mužov spomedzi starších ľudu a postavil ich okolo stanu. Pán zostúpil v oblaku, rozprával k Mojžišovi, zobral z Ducha, ktorý bol nad ním, a položil ho nad sedemdesiatich starších mužov. Keď Duch nad nimi spočinul, začali prorokovať a viac nepridávali. Dvaja muži zostali v táborisku, jeden sa volal Eldad a druhý Módad. Duch nad nimi spočinul – aj oni boli spomedzi zapísaných, a neprišli k stanu – a začali prorokovať v táborisku. Pribehol istý mladík a zvestoval Mojžišovi: „Eldad a Módad prorokujú v táborisku.“ Odpovedal Jozue, Nunov syn, ktorý stál pri Mojžišovi, vyvolenec: „Pane Mojžiš, zabráň im.“ Mojžiš mu povedal „Azda žiarliš kvôli mne? A kto dá, aby sa všetci členovia Pánovho ľudu stali prorokmi, kedykoľvek Pán dá nad nich svojho Ducha?“

Joel 2, 23 - 32a

Takto hovorí Pán: „Deti Siona, radujte a veseľte sa v Pánovi, svojom Bohu, lebo vám dal pokrmy na spravodlivosť a zošle vám ranný aj neskorý dážď ako kedysi. Sýpky sa naplnia pšenicou, lisy budú pretekať vínom i olejom a vynahradím vám roky, ktoré vyjedala kobylka, húsenica, hrdza a chrobáky: moja veľká sila, ktorú som poslal na vás. Budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Pána, svojho Boha, za obdivuhodné veci, ktoré som s vami urobil, a môj ľud sa naveky nezahanbí. Pochopíte, že uprostred Izraela som ja a ja som Pán, váš Boh, niet iného okrem mňa a všetok môj ľud sa už nezahanbí naveky. Potom vylejem zo svojho Ducha na každé telo. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši starší budú mať sny a vaši mladíci budú mať videnia. V tých dňoch vylejem zo svojho Ducha aj na služobníkov a na služobníčky. Spôsobím divy na nebi aj na zemi, krv, oheň a oblaky dymu. Predtým, ako príde veľký a slávny Pánov deň, sa slnko premení na tmu a mesiac na krv. A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“

Ez 36, 24 - 28

Takto hovorí Pán: „Zoberiem vás spomedzi národov, zhromaždím vás spomedzi všetkých smrteľníkov a vovediem vás do vašej krajiny. Pokropím vás čistou vodou a budete očistení od všetkých svojich nečistôt aj od všetkých svojich modiel a očistím vás. Dám vám nové srdce a dám vám nového Ducha, odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vložím do vás svojho Ducha a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení a zachovávali a konali moje súdy. Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“