« »

Utorok prvého týždňa Veľkého pôstu – 2. deň Štyridsiatnice.
Svätý mučeník Konón.

Toto je plne aliturgický deň.


Parémia na 6. hodinke: = z daného dňa.
Parémie na večierni: ; = obidve z daného dňa.


Iz 1,19 – 2,3e

Takto hovorí Pán: Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo to hovorili ústa Pánove. Ako sa len stalo neviestkou mesto verné, plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala, teraz však vrahovia! Tvoje striebro ostalo troskou, tvoje víno je skazené vodou. Tvoje kniežatá – hľa, vzbúrenci a spoločníci zlodejov, každý má rád dary, ženie sa za odmenami, sirote k právu nepomôžu a žaloba vdovy k nim nedôjde. Preto takto hovorí Vládca, Pán zástupov: Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi a pomstím sa na svojich nepriateľoch. Obrátim na teba svoju ruku, vylúčim sťa lúhom tvoju trosku a odstránim všetko tvoje olovo. Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti a tvojich poradcov ako voľakedy. Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých, verným mestom. Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou. Záhuba hriešnikom a zločincom tiež! Čo opustia Boha, tí zahynú. Budete sa pýriť pre terebinty, ktoré ste ľúbili, a hanbiť sa pre záhrady, na ktorých ste lipli! Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá, a ako záhrada, ktorá nemá vody. Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou, oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik. Slovo, ktoré dostal od Pána Izaiáš, syn Amosa, o Judsku a Jeruzaleme. Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. Prídu mnohé kmene a povedia: Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.

Gn 1, 14 – 23

Boh povedal: Buďte svetlá na nebeskej oblohe na osvetľovanie zeme a oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem! A stalo sa tak. A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: veľké svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem a aby vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň štvrtý. Tu Boh povedal: Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe! A stalo sa tak. Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Boh ich požehnal a povedal: Ploďte a množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi! A nastal večer a nastalo ráno, deň piaty.

Prís 1, 20 – 33

Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas, na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša: Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a dokedyže, posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?! Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady! Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som kývala a nik si nevšímal, a pretože ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie, ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí, keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, keď úzkosť na vás doľahne a súženie. Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma. Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom, o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním, nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov. Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba. Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne si žije, bez strachu, že sa mu zle povodí.