« »

Štvrtok syropôstneho týždňa – predpôstne obdobie.
Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil, Prokopov spoluaskéta.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

78. začalo (Júd 1, 11 – 25)

Beda im, lebo sa dali na Kainovu cestu, za odmenu sa vrhli do Balaamovho bludu a v Koreho vzbure zahynuli. Sú to škvrny na vašich hodoch lásky, keď s vami bez strachu hodujú a pasú sami seba, sú oblakmi bez vody, ktoré vietor sem-tam preháňa, jesenné stromy bez ovocia, dvakrát mŕtve a vykorenené, divoké morské vlny, peniace sa vlastnou hanebnosťou, bludné hviezdy, pre ktoré sú pripravené mrákoty tmy naveky. Aj o nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, keď povedal: „Hľa, prišiel Pán s desaťtisícami svojich svätých anjelov, aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých bezbožných zo všetkých skutkov ich bezbožnosti, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých tvrdých rečí, ktoré vyslovili proti nemu bezbožní hriešnici.“ Sú to šomravci, nespokojenci, ktorí žijú podľa svojich žiadostí, a ich ústa hovoria naduto a ľuďom lichotia kvôli zisku. Ale vy, milovaní, pamätajte na slová, ktoré vám vopred povedali apoštoli nášho Pána Ježiša Krista. Lebo vám hovorili: „V poslednom čase prídu posmievači, čo žijú podľa svojich bezbožných žiadostí.“ To sú tí, čo spôsobujú rozdelenia, ľudia telesní, čo nemajú Ducha. Ale vy, milovaní, budujte sami seba svojou presvätou vierou a modlite sa vo Svätom Duchu. Zachovajte sa v Božej láske a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život. A s tými, čo pochybujú, majte zľutovanie; zachráňte ich, vyrvite ich z ohňa. Iných karhajte s bázňou; nenáviďte aj odev poškvrnený telom. Tomu však, ktorý má moc uchrániť vás od hriechu a nepoškvrnených postaviť v plesaní pred svoju slávu, jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi, skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva a veleba, vláda a moc pred všetkými vekmi i teraz i po všetky veky. Amen.

Lk 110. začalo (23, 1-34a. 44-56)

V tom čase veľkňazi, zákonníci a starší ľudu odviedli Ježiša k Pilátovi a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Kristus, kráľ.” Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” On odpovedal: „Sám to hovoríš.” Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi.” Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.” Len čo Pilát počul slovo Galilea, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaké znamenie. Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve. Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo som ho poslal k nemu. Hľa, neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím.” Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného. Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!” Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!” On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.” Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik a krik veľkňazov sa stupňoval a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli. Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: ‚Blažené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!’ Vtedy začnú hovoriť vrchom: ‚Padnite na nás!’ a kopcom: ‚Prikryte nás!’ Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?” Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.” Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.” Po tých slovách vydýchol. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.” A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, zašiel k Pilátovi a požiadal o Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a myro. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.