Pondelok
5. august 2019
meniny: Hortenzia
Pondelok 9. týždňa po Päťdesiatnici. Predsviatok Premenenia nášho Pána Ježiša Krista. Svätý mučeník Eusignios. /Obdobie uspenského pôstu./
Apoštol na liturgii:
150. začalo (1 Kor 11,31 - 12,6)
= radové čítanie z tohto dna, a
152. začalo (1 Kor 12, 12 - 26)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Evanjelium na liturgii:
Mt 74. začalo (18, 1 - 10)
= radové čítanie z tohto dňa, a
Mt 76. začalo (18, 18 - 22; 19,1 - 2. 13 - 15)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Parémie na večierni:
Ex 24, 12 - 18
;
Ex 33, 11 - 23. 34, 4b. 5 - 6. 8a
;
1 Kr 19, 3b - 4a. 5 - 9a. 11 - 13a. 15a. 16b
= všetky tri Premeneniu.
Apoštol na liturgii
150. začalo (1 Kor 11,31 - 12,6)
Bratia, keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom. A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte jeden na druhého. Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné zariadim, keď prídem. A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných veciach. Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami. Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak vo Svätom Duchu. Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.
a
152. začalo (1 Kor 12, 12 - 26)
Bratia, ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ azda kvôli tomu prestáva patriť k telu? A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ azda kvôli tomu prestáva patriť k telu? Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. A údy tela, ktoré pokladáme za menej úctyhodné, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť, aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.
Evanjelium na liturgii
Mt 74. začalo (18, 1 - 10)
V tom čase pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba väčší v nebeskom kráľovstve?” On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je väčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza! Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
a
Mt 76. začalo (18, 18 - 22; 19,1 - 2. 13 - 15)
Pán povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.” Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?” Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz." Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval. Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.” Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.
Parémie na večierni
Ex 24, 12 - 18
Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam! Dám ti kamenné tabule, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby sa im uzákonili!“ Mojžiš a jeho služobník Jozue vstali a vystúpili na Boží vrch. Starším povedal: „Čakajte tu, kým sa k vám nevrátime! Hľa, Áron a Hur sú s vami. Ak niekto bude mať spor, nech sa obráti na nich!“ Mojžiš vystúpil na vrch a vrch zahalil oblak. Na Boží vrch Sinaj zostúpila Pánova sláva a oblak ho zahaľoval šesť dní. V siedmy deň Pán sprostred oblaku zavolal Mojžiša. Pred synmi Izraela bol vzhľad Pánovej slávy na končiari vrchu ako žeravý oheň. Mojžiš vstúpil doprostred oblaku a vystúpil na vrch. A bol tam na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.
Ex 33, 11 - 23. 34, 4b. 5 - 6. 8a
V tých dňoch sa Pán rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom bol poslaný do tábora. Avšak služobník Jozue, Nunov syn, mladík, nevychádzal zo stánku. A Mojžiš povedal Pánovi: „Pozri, ty mi hovoríš: «Vyveď tento ľud!», ale neukázal si mi, koho pošleš so mnou. Povedal si mi: «Poznám ťa viac ako všetkých a máš u mňa milosť.» Ak som teda našiel milosť pred tebou, poznateľne mi zjav samého seba, aby som ťa videl: nech nájdem milosť pred tebou a nech pochopia, že tento národ je tvojím ľudom.“ A Pán mu hovorí: „Ja sám budem kráčať pred tebou a darujem ti odpočinok.“ Mojžiš mu povedal: „Ak ty sám nebudeš kráčať s nami, nevyvádzaj ma odtiaľ! A ako sa naozaj stane známym, že som u teba našiel milosť, ja i tvoj ľud, ak nie podľa toho, že budeš kráčať s nami?! A stanem sa slávnym, ja i tvoj ľud, nad všetky národy, ktoré sú na zemi.“ A Pán povedal Mojžišovi: „Toto tvoje slovo, ktoré si povedal, vykonám. Veď si našiel milosť predo mnou a poznám ťa viac ako všetkých.“ Mojžiš hovorí: „Ukáž mi svoju slávu.“ Povedal: „Ja pôjdem pred tebou so svojou slávou a vyslovím pred tebou aj svoje Pán. Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.“ A povedal: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek nedokáže vidieť moju tvár a zostať nažive.“ A Pán povedal: „Hľa, pri mne je miesto. Budeš stáť na skale, kým neprejde moja sláva. Umiestnim ťa do skalnej trhliny a zatônim ťa svojou rukou, kým neprejdem. Snímem svoju ruku a vtedy ma uvidíš odzadu, ale moja tvár sa ti nezjaví.“ Mojžiš skoro ráno vstal a ráno vystúpil na vrch Sinaj, ako mu povedal Pán. A Pán zostúpil v oblaku a vyslovil Pánovo meno. Pán kráčal pred jeho tvárou a volal: „Pán je Boh súcitný a milostivý, veľmi trpezlivý, nesmierne milosrdný a pravdivý.“ Mojžiš rýchlo padol na zem a poklonil sa Pánovi.
1 Kr 19, 3b - 4a. 5 - 9a. 11 - 13a. 15a. 16b
V tých dňoch Eliáš prišiel do Bersaby, ktorá je v judejskej krajine, svojho sluhu nechal tam a sám kráčal na deň cesty do púšte. Prišiel, sadol si pod borievku, zaspal a tam pod stromom mal sen. Hľa, niekto sa ho dotkol a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi!“ Eliáš sa pozrel a hľa: pri svojej hlave mal nekvasený jačmenný chlieb a krčah vody! Vstal, jedol, pil, obrátil sa a zaspal. Pánov anjel sa vrátil druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal, jedol, pil a kráčal v sile tohto pokrmu štyridsať dní a štyridsať nocí až po vrch Horeb. Tam vošiel do jaskyne a urobil si v nej príbytok. A hľa, zaznelo mu Pánovo slovo a Pán mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ A hľa, Pán prechádzal okolo. Pred Pánom išiel veľký a silný vietor, ktorý trhá vrchy a láme skaly, ale Pán nebol vo vetre. Po vetre nastalo zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení bol oheň, ale Pán nebol v ohni. Po ohni prišiel jemný vánok – a tam bol Pán. Keď to Eliáš počul, zakryl si tvár svojím plášťom, vyšiel a zastal blízko jaskyne. A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa svojou cestou, vyjdi na cestu Damaskej púšte a pomažeš Elizea, Safatovho syna, za proroka namiesto seba!“