Streda
13. február 2019
meniny: Arpád
Streda 39. (34.) týždňa po Päťdesiatnici - predpôstne obdobie. Náš prepodobný otec Martinián.
Apoštol na liturgii:
68. začalo (2 Pt 3, 1 - 18)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Mk 61. začalo (13, 24 - 31)
= radové čítanie.
Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť:
Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b
;
Prís 10,31 - 11,2. 4. 3. 5-12
;
Múd 4, 7 - 15
= všetky tri svätému Cyrilovi.
Apoštol na liturgii
68. začalo (2 Pt 3, 1 - 18)
Milovaní, toto je už druhý list, ktorý vám píšem, a v obidvoch vás napomínam, lebo chcem prebudiť vašu čistú myseľ, aby ste pamätali na výroky, čo predpovedali svätí proroci a vaši apoštoli, aj na prikázania Pána a Spasiteľa. Predovšetkým vedzte, že v posledných dňoch prídu s posmechom posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, a budú hovoriť: „Kde je ten jeho prisľúbený príchod? Veď odvtedy, ako zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia.“ Skryté je im totiž - a oni to chcú -, že nebo je oddávna a že zem povstala Božím slovom z vody a skrze vodu a že skrze ne zahynul aj vtedajší svet, zatopený vodou. A to isté slovo udržiava terajšie nebo i zem a zachováva pre oheň, keď príde deň súdu a záhuby bezbožných ľudí. Toto jedno nech nie je pred vami, milovaní, skryté: že u Pána je jeden deň ako tisíce rokov a tisíce rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej. A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji. A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu. Ale vy, milovaní, ktorí to už viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov a aby ste neodpadli od svojho pevného základu. Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz a až do dňa večnosti. Amen.
Evanjelium na liturgii
Mk 61. začalo (13, 24 - 31)
Pán povedal svojim učeníkom: V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle svojich anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dverami. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
Parémie na večierni ak sa berie 2 možnosť
Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b
Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci; a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám to, čo je správne, lebo moje hrdlo sa naučí pravdu, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplníte sa Duchom.
Prís 10,31 - 11,2. 4. 3. 5-12
Ústa spravodlivého rodia múdrosť, ale jazyk úlisný odrežú. Ústa spravodlivého vedia, čo je milé, kým ústa bezbožných prevrátenosti. Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie. Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však zdržiava u skromných. V deň hnevu nepomôže bohatstvo, ale spravodlivosť zachraňuje pred smrťou. Statočných vedie ich neporušenosť, ale vierolomníkov zničí ich zvrátenosť. Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť. Statočných vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach. Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč. Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný. Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, ale spravodlivých vyslobodí poznanie. Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním ľudí statočných, ústami nestatočných sa však nivočí. Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, ale rozumný človek mlčí.
Múd 4, 7 - 15
Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.