« »

Streda vo Veľkonočnej oktáve

R.: Nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána. alebo Aleluja.
Aleluja, aleluja, aleluja. Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.

Skutky apoštolov   −   Sk 3, 1-10

Čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!

Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu.

Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu.

Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: „Pozri sa na nás!“ On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane.

Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho.

Vtom mu spevneli nohy a členky, vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha.

Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo.

Kniha žalmov   −   Ž 105, 1-2. 3-4. 6-7. 8-9

R.: Nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána. alebo Aleluja.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. R.
Jeho svätým menom sa honoste; *
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc, *
hľadajte vždy jeho tvár, R.
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
On, Pán, je náš Boh; *
jeho rozhodnutia platia po celej zemi. R.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 24, 13-35

Aleluja, aleluja, aleluja. Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.
Spoznali ho pri lámaní chleba

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“

Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.