Utorok
11. september 2018
meniny: Bystrík
Utorok 17. týždňa po Päťdesiatnici. Posviatok Narodenia presvätej Bohorodičky. Naša prepodobná matka Teodora Alexandrijská. Svätý hieromučeník Autonomos - presun z nasledujúceho dňa.
Apoštol na liturgii:
222. začalo (Ef 2,19 - 3,7)
= radové čítanie, prípadne aj
208. začalo (Gal 3, 23 - 29)
= svätej Teodore.
Evanjelium na liturgii:
Mk 50. začalo (11, 11 - 23)
= radové čítanie, prípadne aj
Jn 28. začalo (8, 3 - 11)
= svätej Teodore.
Apoštol na liturgii
222. začalo (Ef 2,19 - 3,7)
Bratia, už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; nárožným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu. Preto ja, Pavol, som väzeň Krista Ježiša za vás pohanov. Veď ste azda počuli o pláne Božej milosti, ktorý som dostal pre vás: lebo zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo, ako som už o tom krátko písal. Keď si to prečítate, môžete zvedieť, ako som poznal Kristovo tajomstvo. Ono v iných pokoleniach nebolo ľudským synom známe tak, ako sa teraz v Duchu odhalilo jeho svätým apoštolom a prorokom: že pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium. A ja som sa stal jeho služobníkom z daru Božej milosti, ktorú som dostal podľa pôsobenia jeho moci.
prípadne aj
208. začalo (Gal 3, 23 - 29)
Bratia, kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.
Evanjelium na liturgii
Mk 50. začalo (11, 11 - 23)
V tom čase Ježiš vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!” A jeho učeníci to počuli. Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolce. A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. A učil ich: „Nie je napísané: ‚Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy’? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.” Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.” Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a hoď sa do mora,’ a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to."
prípadne aj
Jn 28. začalo (8, 3 - 11)
V tom čase zákonníci a farizeji priviedli k Ježišovi ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?” Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.” A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?” Ona odpovedala: „Nik, Pane.” A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!”