« »

Utorok 18. (20.) týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý hieromučeník Dionýz Areopagita.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Dionýzovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Dionýzovi.

242. začalo (Flp 2, 16b – 23)

Bratia, nebežal som nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou! Mám nádej v Pánu Ježišovi, že k vám čoskoro pošlem Timoteja, aby som mal aj ja pokojnú myseľ, keď sa dozviem, čo je s vami. Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Krista Ježiša. Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď ako dieťa otcovi slúžil so mnou evanjeliu. Dúfam teda, že ho pošlem, len čo uvidím, čo bude so mnou.

40. začalo (Sk 17, 16 – 34)

V tých dňoch, kým Pavol v Aténach čakal na Silasa a Timoteja, búril sa vo svojom duchu, keď videl, že mesto je plné modiel. Preto hovoril v synagóge so Židmi a s nábožnými ľuďmi a každý deň na námestí s tými, čo tam práve boli. A niektorí epikurejskí a stoickí filozofi s ním debatovali. Jedni vraveli: „Čo to chce tento tlčhuba povedať?“ Iní zasa: „Zdá sa, že zvestuje cudzie božstvá.“ Zvestoval totiž Ježiša a zmŕtvychvstanie. I vzali ho, zaviedli ho na Areopág a vraveli: „Môžeme vedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? Veď niečo cudzie nám donášaš do uší. Preto chceme vedieť, čo to má byť.“ Lebo ani jeden Aténčan, ani cudzinec, čo tam bývali, nemali na nič toľko času ako rozprávať alebo počúvať niečo nové. Pavol si stal doprostred Areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste veľmi oddaní božstvám. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ,Neznámemu bohu.‘ Koho teda uctievate, hoci ho nepoznáte, toho vám ja zvestujem. Boh, ktorý utvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: ,Veď aj jeho pokolenie sme.‘ Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu. Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celú zem skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych.“ Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: „Vypočujeme ťa o tom inokedy.“ Tak Pavol spomedzi nich odišiel. No niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi.

Lk 27. začalo (6, 37 – 45)

Pán povedal: Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.” Povedal im aj podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,’ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata. Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.

Mt 55. začalo (13, 44 – 54a)

Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?” „Áno, Pane,” odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.” Keď Ježiš končil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge.

X. 2017

 « » 
Mesiac
39.
týždeň
Ne 1
40.
týždeň
Po 2
Ut 3
St 4
Št 5
Pi 6
So 7
Ne 8
41.
týždeň
Po 9
Ut 10
St 11
Št 12
Pi 13
So 14
Ne 15
42.
týždeň
Po 16
Ut 17
St 18
Št 19
Pi 20
So 21
Ne 22
43.
týždeň
Po 23
Ut 24
St 25
Št 26
Pi 27
So 28
Ne 29
44.
týždeň
Po 30
Ut 31