« »

NEDEĽA DRUHÉHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU – 14. deň Štyridsiatnice.
Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan Sigrianský.
Náš otec svätý Gregor Dialogos, rímsky pápež.

2. hlas, 10. utierňové evanjelium.


Evanjelium na utierni: = radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii sv. Bazila Veľkého: = z radovej nedele.
Evanjelium na liturgii sv. Bazila Veľkého: = z radovej nedele.

Jn 66. začalo (21, 1 – 14)

V tom čase sa Ježiš zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš, nazývaný Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.” Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.” Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?” Odpovedali mu: „Nemáme.” On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.” Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.” Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – bol totiž nahý – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!” Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!” A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?”, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.

304. začalo (Hebr 1,10 – 2,3)

„Ty, Pane, si na počiatku položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“ A kedy ktorému z anjelov povedal: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám“? Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli.

Mk 7. začalo (2, 1 – 12)

V tom čase Ježiš vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!’? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.” A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.”

III. 2017

 « » 
Mesiac
9.
týždeň
St 1
Št 2
Pi 3
So 4
Ne 5
10.
týždeň
Po 6
Ut 7
St 8
Št 9
Pi 10
So 11
Ne 12
11.
týždeň
Po 13
Ut 14
St 15
Št 16
Pi 17
So 18
Ne 19
12.
týždeň
Po 20
Ut 21
St 22
Št 23
Pi 24
So 25
Ne 26
13.
týždeň
Po 27
Ut 28
St 29
Št 30
Pi 31