« »

Posviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky.
Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopola.
Utorok 14. týždňa po Päťdesiatnici.
(Svätý mučeník Diomédes.)

Apoštol na liturgii: alebo = svätému plátnu, a  = radové čítanie.

Evanjelium na liturgii: = svätému plátnu, a  = radové čítanie.

250. začalo (Kol 1, 12 – 18)

Bratia, vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi, ktorý vás povolal mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo.

173. začalo (2 Kor 3, 4 – 11)

Bratia, takto dôverujeme Bohu skrze Krista. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje. Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

196. začalo (2 Kor 12,20 – 13,2)

Bratia, bojím sa, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete. Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje. Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých, čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili. Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Už som povedal a vopred hovorím, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým, čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý.

Lk 48. začalo od polovice (9, 51-56; 10, 22-24)

V tom čase, keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich, ako to urobil aj Eliáš?” On sa obrátil, pokarhal ich a povedal: „Neviete, akého ducha ste. Veď Syn človeka neprišiel, aby ľudské duše zatratil, ale spasil.” A odišli do inej dediny. (Obrátil sa k učeníkom a povedal:) „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.” Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blažené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.”

Mk 17. začalo (4, 24 – 34)

Pán povedal svojim učeníkom: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.” Ďalej hovoril: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.” A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.” V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.