Štvrtok
23. jún 2016
meniny: Sidónia
Štvrtok 6. týždňa po Päťdesiatnici. Svätá mučenica Agripína. [Obdobie petro-pavlovského pôstu.]
Apoštol na liturgii:
129. začalo (1 Kor 3, 18 - 23)
= radové čítanie z tohto dňa, a
130. začalo od polovice (1 Kor 4, 5 - 8)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Evanjelium na liturgii:
Mt 54. začalo (13, 36b - 43)
= radové čítanie z tohto dňa, a
Mt 55. začalo (13, 44 - 54a)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Parémie na večierni:
Gn 17, 15-17. 19a. 18, 11a. 12-14a. 21, 1a. 2. 4-8
;
Sdc 13, 2-5a. 8. 13-14a. 17-18. 21a
;
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
= všetky tri svätému Jánovi Predchodcovi.
Apoštol na liturgii
129. začalo (1 Kor 3, 18 - 23)
Bratia, nech nik neklame sám seba! Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: „On chytá múdrych v ich chytráctve“ a zasa: „Pán pozná myšlienky ľudí, že sú márne.“ A tak nech sa nik nevychvaľuje ľuďmi. Veď všetko je vaše: či Pavol alebo Apollo, Kéfas, svet, život i smrť, prítomnosť aj budúcnosť - všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.
a
130. začalo od polovice (1 Kor 4, 5 - 8)
Bratia, nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha. Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že nemáte zmýšľať v rozpore s tým, čo je napísané, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému. Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal? Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli. Začali ste kraľovať bez nás - a kiež by ste len kraľovali, aby sme s vami kraľovali aj my.
Evanjelium na liturgii
Mt 54. začalo (13, 36b - 43)
V tom čase, keď Ježiš vošiel do domu, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.” On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"
a
Mt 55. začalo (13, 44 - 54a)
Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?” „Áno, Pane,” odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.” Keď Ježiš končil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge.
Parémie na večierni
Gn 17, 15-17. 19a. 18, 11a. 12-14a. 21, 1a. 2. 4-8
Boh povedal Abrahámovi: „Saraj, tvoja manželka, nebude sa volať Saraj, ale Sára bude jej meno. Požehnám ju a dám ti z nej potomka. Požehnám ho, rozmnoží sa v národy a budú z neho pochádzať králi národov.“ Abrahám padol na tvár, zasmial sa a v mysli si povedal: „Azda storočný splodí syna?! A azda Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?!“ Boh však povedal Abrahámovi: „Áno! Hľa, Sára, tvoja manželka, ti porodí syna a dáš mu meno Izák. Uzavriem s ním zmluvu, ktorá bude zmluvou večnou.“ Abrahám a Sára boli už veľmi starí. Sára sa v duchu zasmiala a povedala: „Doposiaľ sa mi to nestalo a môj pán je starý.“ A Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára v duchu zasmiala a povedala: «Azda naozaj porodím, veď som zostarla!?» Azda Boh nedokáže urobiť čokoľvek?!“ A Pán navštívil Sáru, ako povedal. Sára počala a porodila Abrahámovi syna v starobe, v čase, o ktorom mu rozprával Pán. Na ôsmy deň ho obrezal, ako mu to prikázal Boh. Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn. Sára povedala: „Pán spôsobil, že sa usmievam. Ak sa to niekto dopočuje, bude sa radovať spolu so mnou.“ A povedala: „Kto zvestuje Abrahámovi, že Sára dojčí potomka? Lebo vo svojej starobe som porodila syna!“ Potomok vyrástol a prestal sa živiť materským mliekom. V deň, keď sa Izák, jeho syn, prestal živiť materským mliekom, Abrahám urobil veľkú hostinu.
Sdc 13, 2-5a. 8. 13-14a. 17-18. 21a
V tých dňoch žil muž z kmeňa Dan, ktorý sa volal Manóe. Jeho manželka bola neplodná a nerodila. Manželke sa zjavil Pánov anjel a povedal jej: „Hľa, si neplodná, no počneš a porodíš syna. Teraz si dávaj pozor, nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo hľa, počneš a porodíš syna! Britva sa nedotkne jeho hlavy, lebo toto dieťa bude od lona zasvätené Bohu.“ Žena prišla a povedal svojmu manželovi: „Prišiel ku mne Boží človek a jeho vzhľad bol veľmi jasný, ako vzhľad Božieho anjela. Povedal mi: «Hľa, počneš a porodíš syna. Teraz nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo dieťa bude zasvätené Bohu od lona až do dňa svojej smrti.“ Manóe sa pomodlil k Pánovi a povedal: „Pane, prosím ťa, nech Boží človek, ktorého si poslal, príde k nám ešte raz a naučí nás, čo máme urobiť s narodeným dieťaťom.“ Pánov anjel prišiel k Manóemu a povedal: „Nech sa zdržiava všetkého, o čom som rozprával tvojej manželke. Nech neje nič, čo pochádza z viniča a nech nepije víno ani opojný nápoj.“ Manóe povedal Pánovmu anjelovi: „Aké je tvoje meno, aby sme ťa oslávili, keď príde na tvoje slovo?!“ Pánov anjel mu povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.“ A Pánov anjel sa Manóemu a jeho manželke viac nezjavil.
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“