Nedeľa
27. marec 2016
meniny: Alena
SVÄTÁ A VEĽKÁ NEDEĽA PASCHY - začiatok Päťdesiatnice - dvojnásobne prikázaný sviatok. 1. hlas
Apoštol na liturgii:
1. začalo (Sk 1, 1 - 8)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Jn 1. začalo (1, 1 - 17)
= radové čítanie.
Evanjelium na večierni:
Jn 65. začalo (20, 19 - 25)
= z daného dňa.
Apoštol na liturgii
1. začalo (Sk 1, 1 - 8)
Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď dal skrze Svätého Ducha príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Svätým Duchom.“ A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“
Evanjelium na liturgii
Jn 1. začalo (1, 1 - 17)
/Číta sa vo viacerých jazykoch, najmä po staroslovensky, grécky, latinsky, hebrejsky a slovensky./
-----
V náčaľi bi Slóvo, i Slóvo bi k Bóhu, i Bóh bi Slóvo.
En arché én ho logos, kai ho logos én pros ton Theon, kai Theos én ho logos.
In principio erat Verbum, et Verbum erat apud Deum, et Deus erat Verbum.
Beréšít hájá haddábár vehaddábár hájá écel háelohím vélohím hájá haddábár.
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
-----
Séj bi iskoni k Bóhu. Vsja ťím býša, i bez nehó ničtóže býsť, jéže býsť.
Hutos én en arché pros ton Theon. Panta di autu egeneto, kai chóris autu egeneto ude hen ho gegonen.
Hoc erat in principio apud Deum. Omnia per ipsum facta sunt, et sine ipso factum est nihil, quod factum est.
Hú hájá beréšít écel háelohím. Hakkol nihjá al-jádó úmibbaleádáv lo nihjá kol ašer nihjá.
Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
-----
V tóm živót bi, i živót bi svít čelovíkom: I svít vo ťmi svítitsja, i ťma jehó ne obját.
En autó zóé én, kai hé zóé én to fós tón anthrópón. Kai to fós en té skotia fainei, kai hé skotia auto u katelaben.
In ipso vita erat, et vita erat lux hominum, et lux in tenebris lucet, et tenebrae eam non comprehenderunt.
Bó hájú chajjím vehachajjím hájú háór libené háádám. Háór méír bachošech vehachošech lo hissígó.
V ňom bol život a život bol svetlo ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
-----
Býsť čelovík póslan ot Bóha, ímja jemú Ioánn. Séj priíde v sviďíteľstvo, da sviďíteľstvujet o svíťi, da vsi víru ímut jemú.
Egeneto antrópos apestalmenos para Theu, onoma autó Ióannés. Hutos élten eis martyrian, hina martyrésé peri tu fótos, hina pantes pisteusósin di autu.
Fuit homo missus a Deo, cui nomen erat Ioannes; hic venit in testimonium, ut testimonium perhiberet de lumine, ut omnes crederent per illum.
Íš hájá šálúach méét elohím úšemó Jóchánán. Hú bá leédút, leháíd al háór kedé šea-lpív jaamínú hakkol.
Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.
-----
Ne bi tój svít, no da sviďíteľstvujet o svíťi.
Uk én ekeivos to fós, all hina martyrésé peri tu fótos.
Non erat ille lux, sed ut testimonium perhiberet de lumine.
Hú lo hájá háór; hú bá leháíd al háór.
On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
-----
Bi svít ístinnyj, íže prosviščájet vsjákaho čelovíka hrjadúščaho v mír.
Én to fós to aléthinon, ho fótizei panta antrópon, erchomenon eis ton kosmon.
Erat lux vera, quae illuminat omnem hominem, venientem in mundum.
Háór háamittí, hamméír lekol ádám, bá el háólám.
Bolo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, čo prichádza na svet.
-----
V míri bi, i mír ťím býsť, i mír jehó ne pozná. Vo svojá priíde, i svoí jehó ne prijáša.
En tó kosmó én, kai ho kosmos di autu egeneto, kai ho kosmos auton uk egnó. Eis ta idia élthen, kai hoi idioi auton u parelabon.
In mundo erat, et mundus per ipsum factus est, et mundus eum non cognovit. In propria venit, et sui eum non receperunt.
Báólám hájá veal-jádó nihjá háólám, veháólám lo hikkíró. Hú bá el šelló veélle ašer ló lo kibbelú ótó.
Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali.
-----
Jelícy že prijáša jehó, dadé ím óblasť čádom bóžiim býti, vírujuščym vo ímja jehó. Íže ne ot króve, ni ot póchoti plotskíja, ni ot póchoti múžeskija, no ot Bóha rodíšasja.
Hosoi de elabon auton, edóken autois exusian tekna Theu genesthai, tois pisteuusin eis to onoma autu, hoi uk ex haimatón ude ek thelématos sarkos ude ek thelématos andrós all ek Theu egennéthésan.
Qoutquot autem acceperunt eum, dedit eis potestatem filios Dei fieri, his, qui crederunt in nomine eius, qui non ex sanguinibus, neque ex voluntate carnis neque ex voluntate viri, sed, ex Deo nati sunt.
Abál lekol ašer kibbelú ótó, hammaamíním bišemó, nátan tokef lihjót báním lélohím. Vehém lo middám velo méchéfec habbásár nóledú, af lo méchéfec geber, kí im méelohím.
Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
-----
I Slóvo plóť býsť, i vselísja v ný.
Kai ho logos sarx egeneto kai eskénósen en hémin.
Et Verbum caro factum est, et habitavit in nobis.
Haddábár nihjá básár vešáchan betóchénú.
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.
-----
I víďichom slávu jehó, slávu jáko jedinoródnaho ot Otcá, ispólň blahodáti i ístiny.
Kai etheasametha tén doxan autú, doxan hós monogenus para patros, plérén charitos kai alétheias.
Et vidimus gloriam eius, gloriam quasi Unigeniti a Patre, plenum gratiae et veritatis.
Vaanachnú ráínú et kebódó, kebód bén jáchíd millifné ábív, málé chesed veemet.
A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má Jednorodený od Otca, plný milosti a pravdy.
-----
Ioánn sviďíteľstvujet o ném, i vozzvá hlahóľa: séj bi, jehóže rích, íže po mňí hrjadýj, predo mnóju býsť, jáko pérvije mené bi.
Ióannés martyrei peri autu kai kekragen legón: hutos én hon eipon: ho opisó mu erchomenos, emprosthen mu gegonen, hoti prótos mu én.
Ioannes testimonium perhibet de ipso et clamat dicens: „Hic erat, quem dixi: Qui post me venturus est, ante me factus est, quia prior me erat.“
Jóchánán héíd áláv vekárá beámró: „Ze hú šeámartí áláv, habbá acharaj hú kebár lefánaj, kí kodem lí hájá.“
Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“
-----
I ot ispolnénija jehó my vsi prijáchom, i blahodáť voz blahodáť. Jáko zakón Moyséom dán býsť: blahodáťže i ístina Ísus Christóm býsť.
Hoti ek tu plérómatos autu hémeis pantes elabomen, kai charin anti charitos. Hoti ho nomos dia Móyseós edothé, hé charis kai hé alétheia dia Iésu Christu egeneto.
Et de plenitudine eius nos omnes accepimus, et gratiam pro gratia; quia lex per Moysen data est, gratia et veritas per Iesum Christum facta est.
Hén mimmelóó kullánú kibbalnú, vechesed al chesed; kí hattórá nittená al-jedé Moše, vehachesed viháemet báú derech Jéšúa Hammášíach.
Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
Evanjelium na večierni
Jn 65. začalo (20, 19 - 25)
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.” Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Dvojča, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.” Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.”