Pondelok
1. február 2016
meniny: Tatiana
Pondelok syropôstneho týždňa - predpôstne obdobie. Predsviatok Stretnutia nášho Pána Ježiša Krista; svätý mučeník Tryfón.
Apoštol na liturgii:
76. začalo (3 Jn 1, 1 - 15)
= radové čítanie, a
77. začalo (Júd 1, 1 - 10)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj
99. začalo (Rim 8, 28 - 39)
= svätému Tryfónovi.
Evanjelium na liturgii:
Lk 96. začalo (19, 29-40; 22, 7-39)
= radové čítanie, a
Lk 109. začalo (22, 39-42. 45b-71; 23,1)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj
Lk 51. začalo od polovice (10, 19 - 21)
= svätému Tryfónovi.
Parémie na večierni:
Ex 12,51. 13,1-3. 10-12. 14-16
;
Iz 6, 1 - 12
;
Iz 19, 1. 3-5. 12. 16. 19-21
= všetky tri zo Stretnutia.
Apoštol na liturgii
76. začalo (3 Jn 1, 1 - 15)
Ja, starší, milovanému Gaiovi, ktorého milujem v pravde. Milovaný, predovšetkým sa modlím, aby sa ti darilo a aby si bol zdravý - tak ako sa darí tvojej duši. Veľmi som sa zaradoval, keď prišli bratia a vydávali svedectvo o tvojej pravde, ako ty kráčaš v pravde. Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje deti kráčajú v pravde. Milovaný, verne konáš všetko, čo robíš pre bratov, a to pre cudzích. Oni vydali pred cirkvou svedectvo o tvojej láske. A dobre urobíš, keď ich vystrojíš na cestu, ako sa patrí vzhľadom na Boha. Veď oni sa pre jeho meno vydali na cestu a od pohanov nič neprijímajú. Preto sme my povinní prijímať takýchto, aby sme boli spolupracovníkmi pravdy. Niečo som už cirkvi písal; ale Diotrefés, ktorý si rád ako prvý medzi nimi počína, nás neprijíma. Preto až prídem, pripomeniem jeho skutky, ktoré robí, keď o nás tára zlomyseľné reči; a akoby mu to nestačilo, ani sám neprijíma bratov a tým, ktorí by chceli, bráni a vyháňa ich z cirkvi. Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto robí dobre, je z Boha; kto robí zle, Boha nevidel. O Demeterovi vydávajú všetci svedectvo, aj sama pravda. Aj my o ňom vydávame svedectvo a ty vieš, že naše svedectvo je pravdivé. Mnoho by som ti mal písať, no nechcem ti písať atramentom a perom. Dúfam totiž, že ťa čoskoro uvidím a povieme si to ústne. Pokoj tebe. Pozdravujú ťa priatelia. Pozdrav priateľov, každého osve. Amen.
a
77. začalo (Júd 1, 1 - 10)
Júda, služobník Ježiša Krista, brat Jakuba, tým, čo sú povolaní, v Bohu Otcovi posvätení a zachovaní pre Ježiša Krista: Milosrdenstvo vám a pokoj i láska v hojnosti. Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. Vkradli sa totiž medzi vás niektorí ľudia, už dávno zapísaní na odsúdenie, bezbožní, čo zamieňajú milosť nášho Boha za výstrednosti a zapierajú jediného Vládcu a nášho Pána Ježiša Krista. Preto vám chcem pripomenúť, hoci to vy všetko viete, že Pán najprv zachránil ľud z egyptskej krajiny, no potom tých, čo neuverili, zahubil. Anjelov zasa, ktorí si nezachovali svoj pôvodný stav, ale opustili svoj príbytok, drží vo večných putách v temnote pre súd veľkého dňa. Tak aj Sodoma a Gomora a susedné mestá, ktoré podobne smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa. Podobne aj títo blúznivci poškvrňujú telo, odmietajú panstvá a rúhajú sa slávam. Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: „Nech ťa Pán potrestá.“ No títo sa rúhajú tomu, čo nepoznajú. A čo prirodzene poznajú ako nemé zvieratá, to je im na záhubu.
prípadne aj
99. začalo (Rim 8, 28 - 39)
Bratia, vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil. Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Božej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“ Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A nadobudol som istotu, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani sily, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Evanjelium na liturgii
Lk 96. začalo (19, 29-40; 22, 7-39)
V tom čase, keď sa Ježiš priblížil k Betfage a Betánii pri vrchu, ktorý sa volá Olivový, poslal dvoch svojich učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?’, poviete mu: ‚Pán ho potrebuje.’” Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?” Oni povedali: „Pán ho potrebuje.” Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivového vrchu, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!” Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!” On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene!” Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!” Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?” Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, a majiteľovi domu povedzte: ‚Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?’ On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.” Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.” Vzal čašu, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ju a rozdeľte si ju medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.” Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.” Podobne po večeri vzal čašu a hovoril: „Táto čaša je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!” A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť. Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami väčší, nech je ako menší a vodca ako služobník. Veď kto je väčší? Ten, čo je za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.” A Pán povedal: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.” On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.” Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.” Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?” Oni odpovedali: „Nie.” On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: ‚Započítali ho medzi zločincov.’ Lebo sa spĺňa o mne všetko.” Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.” On im povedal: „Stačí.” Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivový vrch a učeníci šli za ním.
a
Lk 109. začalo (22, 39-42. 45b-71; 23,1)
V tom čase Ježiš vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivový vrch a učeníci šli za ním. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!” Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa túto čašu! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane! A keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!” Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?” Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?” A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!” I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.” Potom ho zajali, odviedli, a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: „Aj tento bol s ním.” Ale on ho zaprel: „Žena, nepoznám ho.” O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.” Peter odpovedal: „Človeče, nie som.” A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.” Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.” A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Vyšiel von a horko sa rozplakal. Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, kto ťa udrel!” A ešte všelijako ináč sa mu rúhali. Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu a hovorili mu: „Ak si Kristus, povedz nám to!” On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte, a keď sa opýtam, neodpoviete mi. Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.” Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?” On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.” Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!” Tu celé zhromaždenie vstalo a odviedli ho k Pilátovi.
prípadne aj
Lk 51. začalo od polovice (10, 19 - 21)
Pán povedal svojim učeníkom: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.” V tej hodine zaplesal vo Svätom Duchu a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.”
Parémie na večierni
Ex 12,51. 13,1-3. 10-12. 14-16
V ten deň, keď Pán vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny, povedal Mojžišovi: „Posväť mi medzi synmi Izraela každého prvorodenca, ktorý otvára lono.“ Mojžiš išiel, zhromaždil všetok ľud a povedal: „Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z egyptskej krajiny, z domu otroctva – veď Pán nás odtiaľ vyviedol mocnou rukou – a zachovajte jeho zákon. Keď vás Pán, Boh, vovedie do kanaánskej krajiny, ako to prisahal tvojim otcom, tak každého prvorodenca mužského pohlavia, ktorý otvára lono, oddelíš pre Pána. Keď sa ťa potom spýta tvoj syn: ‚Čo to je?’, odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol mocnou rukou z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Keď totiž zatvrdil faraóna, aby nás neprepustil, Pán pobil v egyptskej krajine všetkých prvorodencov od prvorodencov ľudí po prvorodencov dobytka. Práve preto prinášam Pánovi na obetu každého prvorodenca mužského pohlavia, ktorý otvára lono, a vykúpim každého prvorodenca spomedzi svojich synov.’ Bude to pred tvojimi očami neotrasiteľným znamením. Lebo takto povedal Pán, všemocný Boh: ‚Svojho prvorodeného syna dáš mne!’ Každá žena, ak porodí dieťa mužského pohlavia, na ôsmy deň mu obrežete predkožku. Tridsaťtri dní nevstúpi do Božej svätyne ku kňazovi, kým sa nenaplnia dni očisťovania. Potom prinesieš Pánovi jednoročného nepoškvrneného baránka na celostnú obetu a h olubicu alebo hrdličku pri dverách stánku svedectva k svätyni. Alebo namiesto toho prinesieš pred Pánom dve holubice alebo dve hrdličky a kňaz sa zaňho pomodlí. Lebo títo sú mi náhradou za všetkých synov Izraela. Prijal som ich a posvätil som si ich namiesto egyptských prvorodencov v deň, keď som pobil každého prvorodenca v egyptskej krajine počnúc človekom a skončiac dobytkom,“ povedal najvyšší Boh, Svätý Izraela.
Iz 6, 1 - 12
V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený! Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: Koho mám poslať, kto nám pôjde? I povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! Riekol: Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil. I vravel som: Dokedy, Pane? Riekol: Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť. Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.
Iz 19, 1. 3-5. 12. 16. 19-21
Hľa, Pán si sadne na ľahký oblak a príde do Egypta. Pred jeho tvárou sa zatrasú egyptské modly a ich srdce v nich sa umenší. Ich duch v nich sa dostane do zmätku a on prekazí ich zámer. Vydá Egypt do rúk pánov, lebo toto hovorí Pán, svätý Vládca zástupov: „Egypťania pijú vodu, ktorá je pri mori, no rieka zmizne a vyschne.“ Toto hovorí Pán: „Kde sú teraz tvoji mudrci?! Nech ti oznámia a nech ti povedia, ako rozhodol Pán zástupov o Egypte!“ V ten deň sa Egypťania budú báť a triasť ruky Pána zástupov, ktorú na nich položí. V egyptskej krajine bude Pánov oltár, na jej hraniciach bude Pánov stĺp a naveky bude znamením Pána zástupov v egyptskej krajine. Lebo budú volať k Pánovi a Pán im pošle človeka, ktorý ich zachráni. Pán bude Egypťanom známy. V ten deň Egypťania spoznajú Pána, prinesú žertvu i dar, pomodlia sa a zložia Pánovi svoje sľuby.