« »

Piatok 26. týždňa po Päťdesiatnici.
Predsviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.
Náš prepodobný otec Gregor Dekapolita.
Náš otec svätý Proklos, konštantínopolský arcibiskup.
/6. deň filipovky/

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj = svätému Proklovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj = svätému Proklovi.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri Vstupu Bohorodičky do chrámu.

285. začalo (1 Tim 4, 4-8. 16)

Syn Timotej, všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič, čo sa prijíma so vzdávaním vďaky, lebo sa to posväcuje Božím slovom a modlitbou. Ak toto budeš predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Krista Ježiša, živeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si si osvojil. Svetáckym a babským bájkam sa vyhýbaj. Cvič sa v nábožnosti! Lebo telesné cvičenie málo osoží, ale nábožnosť je užitočná na všetko a má prisľúbenie pre terajší aj budúci život. Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.

205. začalo (Gal 3, 8 – 12)

Bratia, Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto vopred zvestovalo Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky národy.“ Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom. No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“ A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo „spravodlivý z viery bude žiť“. Zákon však nie je z viery, ale „kto ich bude plniť, bude v nich žiť“.

318. začalo (Hebr 7,26 – 8,2)

Bratia, bolo vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.

Lk 82. začalo (16, 15-18; 17, 1-4)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli:„Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné. Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím. Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka. Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.” Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu. A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie ‚Ľutujem,’ odpusť mu!”

Lk 49. začalo (9, 57 – 62)

V tom čase, keď Ježiš išiel po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.” Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.” Inému vravel: „Poď za mnou!” On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.” Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!” Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.” Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.”

Jn 36. začalo (10, 9 – 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

Ex 40, 1 – 5. 9. 10b. 16. 34 – 35

Pán hovoril Mojžišovi toto: „V jeden deň prvého mesiaca postavíš stan svedectva. Položíš tam archu a zakryješ ju závesom. Prinesieš dovnútra stôl a jeho svietnik a položíš tam zlatú kadidelnicu, aby dymila pred archou svedectva. Nad dvere do stanu svedectva zavesíš oponu. Zoberieš olej pomazania a pomažeš stan a všetko, čo je v ňom a posvätíš ho i všetko jeho náradie a bude svätý. Posvätíš oltár a oltár sa stane svätyňou svätých.“ Mojžiš urobil všetko, čo mu prikázal Pán Boh, Svätý Izraela. Vtedy oblak zahalil stan svedectva a stan naplnila Pánova sláva. A Mojžiš nemohol vstúpiť do stanu svedectva, lebo ho zatieňoval oblak. A stan naplnila Pánova sláva.

1 Kr 7, 51a. 8, 1a. 1c. 3b. 4a. 5a. 6 – 7. 9a. 10 – 11

Keď Šalamún dokončil výstavbu Pánovho domu, zhromaždil všetkých starších Izraela na Sion, aby odniesli archu Pánovej zmluvy z Dávidovho mesta, teda zo Siona. Kňazi zobrali archu Pánovej zmluvy a stan svedectva i všetko sväté náradie, ktoré bolo v stane svedectva. Kráľ a všetok Izrael kráčali pred archou. Kňazi preniesli archu Pánovej zmluvy na jej miesto, do vnútornej časti chrámu, do svätyne svätých, pod krídla cherubínov. Nad miestom pre archu boli totiž cherubíni s rozprestretými krídlami; cherubíni zakrývali archu i jej sväté veci. V arche nebolo nič okrem dvoch tabúľ zmluvy, ktoré tam vložil Mojžiš na Horebe, keď s ním Pán uzatvoril zmluvu. Keď kňazi vyšli zo svätyne, dom naplnil oblak. Kvôli oblaku kňazi nemohli vstať a slúžiť Pánovi, lebo dom Pána, všemocného Boha, naplnila sláva.

Ez 43,27 – 44,4a

Takto hovorí Pán: Od ôsmeho dňa budú kňazi konať na oltári vaše celostné obety a obety vašej záchrany a prijmem vás, hovorí Adonaj, Pán. Potom ma nasmeroval na cestu k vonkajšej bráne do svätyne, ktorá hľadí na východ, a tá bola zatvorená. A Pán mi povedal: Táto brána bude zatvorená. Neotvorí sa a nikto cez ňu neprejde, lebo cez ňu vstúpi Pán, Boh Izraela, a bude zatvorená. Preto v nej bude sedieť vodca, aby jedol chlieb. Vstúpi cestou elamskej brány a vyjde vlastnou cestou. Potom ma viedol cestou brány do svätyne, ktorá hľadí na sever, oproti chrámu. I videl som: Hľa, Pánov chrám bol plný slávy!