« »

Piatok 14. týždňa po Päťdesiatnici.
Náš prepodobný otec Mojžiš Etiópsky.
Náš otec svätý Augustín, hipponský biskup.
/Svätý mučeník Gebre Michal, etiópsky presbyter./
/Zbor prepodobných pečerských otcov, ktorí odpočívajú vo vzdialených jaskyniach./

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dna, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri Jánovi Predchodcovi.

201. začalo (Gal 2, 6 – 10)

Bratia, od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi –, tí teda, čo niečo znamenali, nič mi nepridali, ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných – veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi –, a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.

130. začalo (1 Kor 4, 1 – 5)

Bratia, nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný. No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim, lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.

Mk 20. začalo (5, 22-24; 5,35 – 6,1)

V tom čase prišiel k Ježišovi jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.” Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?” Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!” A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kumi!”, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!” A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť. Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci ho nasledovali.

Mt 93. začalo (23, 1 – 12)

V tom čase Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišov stolec. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolce v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, Kristus, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami väčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1

Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“

Mal 3, 1- 3a. 5-7a. 12a. 17a. 18b. 4, 4-6

Takto hovorí Pán, Vševládca: Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. A príde do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte. Kto však znesie deň jeho príchodu? Veď on vstúpi ako roztápajúci oheň, ako zelina práčov, a bude roztápať a čistiť, ako sa roztápa a čistí striebro a zlato. Priblíži sa k vám na súd a bude rýchlym svedkom proti čarodejníkom, cudzoložníkom, krivoprísažníkom a proti tým, ktorí oberajú nádenníka o mzdu, proti tým, ktorí páchajú násilie na vdovách a bijú päsťami siroty, proti tým, ktorí nespravodlivo súdia cudzinca a proti tým, ktorí sa ho neboja, hovorí Pán, Vševládca. Lebo ja som Pán, váš Boh, a nemením sa, ale vy, Jakubovi synovia, ste sa odklonili od Zákona a nezachovali ste ho. Preto sa obráťte ku mne a ja sa obrátim k vám, hovorí Pán, Vševládca; a budú vás blahoslaviť všetky národy. A pochopíte, že ja som Pán, ktorý vidí rozdiel medzi spravodlivým a nespravodlivým v deň, keď urobím zisk pre tých, čo ma milujú. Poznajte teda a pamätajte na zákon Mojžiša, môjho služobníka, ktorý vám uložil na Horebe, na príkazy a nariadenia pre celý Izrael. A hľa, ja vám pošlem Eliáša Tesbana, skôr než príde Pánov deň, veľký a slávny. On nasmeruje srdce otca k synovi a srdce človeka k svojmu blížnemu, aby som pri príchode celkom nedoráňal zem, hovorí Pán, Vševládca, Boh, Izraelov Svätý.

Múd 4, 7. 16a. 17a. 19b- 20. 5, 1-7

Spravodlivý, aj keď zomrie predčasne, bude na mieste pokoja. Zomierajúci spravodlivý odsúdi živých nespravodlivých. Uvidia totiž koniec múdreho, no nepochopia, čo s ním Pán zamýšľal. Strmlav ich pozráža, pričom ani nehlesnú, vykýva ich zo základov, do posledného budú opustení a v bolesti, budú trpieť a ich pamiatka bude zničená. Zbabelci začnú rozmýšľať nad svojimi hriechmi a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí. Vtedy spravodlivý bude stáť s veľkou odvahou pred tvárou tých, čo ho sužovali a neuznávali jeho námahy. Tí, ktorí to uvidia, budú zmätení veľkým strachom, a zmeravejú z neočakávanej záchrany. S ľútosťou si budú vravieť a v tiesni ducha budú vzdychať: „To je ten, z ktorého sme si kedysi robili posmech a znevažujúce príslovia. My hlupáci, jeho život sme považovali za šialenstvo a jeho koniec za potupný. A hľa, pripočítali ho medzi Božích synov a jeho údel je medzi svätými! Teda my sme zablúdili z cesty pravdy, nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám nežiarilo Slnko. Naplnili sme sa chodníkmi neprávosti a záhuby, kráčali sme neprechodnou púšťou a nepoznali sme Pánove cesty.“