Nedeľa
1. február 2015
meniny: Tatiana
NEDEĽA O MÁRNOTRATNOM SYNOVI - predpôstne obdobie. Predsviatok Stretnutia nášho Pána Ježiša Krista. 1. hlas, 1. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Mt 116. začalo (28, 16 - 20)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Apoštol na liturgii:
135. začalo (1 Kor 6, 12 - 20)
= z Nedele o márnotratnom synovi.
Evanjelium na liturgii:
Lk 79. začalo (15, 11 - 32)
= z Nedele o márnotratnom synovi.
Parémie na večierni:
Ex 12,51. 13,1-3. 10-12. 14-16
;
Iz 6, 1 - 12
;
Iz 19, 1. 3-5. 12. 16. 19-21
= všetky tri zo Stretnutia.
Evanjelium na utierni
Mt 116. začalo (28, 16 - 20)
V tom čase jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.”
Apoštol na liturgii
135. začalo (1 Kor 6, 12 - 20)
Bratia, „všetko smiem.“ Ale nie všetko osoží. „Všetko smiem.“ Ale ja sa ničím nedám zotročiť. „Jedlo je pre žalúdok a žalúdok pre jedlo.“ Boh však zničí jedno aj druhé. Ale telo nie je na smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo. A Boh aj Pána vzkriesil a vzkriesi aj nás svojou mocou. Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? Môžem teda vziať Kristove údy a urobiť ich údmi neviestky? Vonkoncom nie! Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo? Veď On hovorí: „Budú dvaja jedným telom.“ Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch. Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. Alebo neviete, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojich telách i vo svojich dušiach, ktoré patria Bohu.
Evanjelium na liturgii
Lk 79. začalo (15, 11 - 32)
Pán povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.’ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.’ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.’ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.’ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.’ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.’ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.’”
Parémie na večierni
Ex 12,51. 13,1-3. 10-12. 14-16
V ten deň, keď Pán vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny, povedal Mojžišovi: „Posväť mi medzi synmi Izraela každého prvorodenca, ktorý otvára lono.“ Mojžiš išiel, zhromaždil všetok ľud a povedal: „Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z egyptskej krajiny, z domu otroctva – veď Pán nás odtiaľ vyviedol mocnou rukou – a zachovajte jeho zákon. Keď vás Pán, Boh, vovedie do kanaánskej krajiny, ako to prisahal tvojim otcom, tak každého prvorodenca mužského pohlavia, ktorý otvára lono, oddelíš pre Pána. Keď sa ťa potom spýta tvoj syn: ‚Čo to je?’, odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol mocnou rukou z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Keď totiž zatvrdil faraóna, aby nás neprepustil, Pán pobil v egyptskej krajine všetkých prvorodencov od prvorodencov ľudí po prvorodencov dobytka. Práve preto prinášam Pánovi na obetu každého prvorodenca mužského pohlavia, ktorý otvára lono, a vykúpim každého prvorodenca spomedzi svojich synov.’ Bude to pred tvojimi očami neotrasiteľným znamením. Lebo takto povedal Pán, všemocný Boh: ‚Svojho prvorodeného syna dáš mne!’ Každá žena, ak porodí dieťa mužského pohlavia, na ôsmy deň mu obrežete predkožku. Tridsaťtri dní nevstúpi do Božej svätyne ku kňazovi, kým sa nenaplnia dni očisťovania. Potom prinesieš Pánovi jednoročného nepoškvrneného baránka na celostnú obetu a h olubicu alebo hrdličku pri dverách stánku svedectva k svätyni. Alebo namiesto toho prinesieš pred Pánom dve holubice alebo dve hrdličky a kňaz sa zaňho pomodlí. Lebo títo sú mi náhradou za všetkých synov Izraela. Prijal som ich a posvätil som si ich namiesto egyptských prvorodencov v deň, keď som pobil každého prvorodenca v egyptskej krajine počnúc človekom a skončiac dobytkom,“ povedal najvyšší Boh, Svätý Izraela.
Iz 6, 1 - 12
V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený! Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: Koho mám poslať, kto nám pôjde? I povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! Riekol: Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil. I vravel som: Dokedy, Pane? Riekol: Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť. Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.
Iz 19, 1. 3-5. 12. 16. 19-21
Hľa, Pán si sadne na ľahký oblak a príde do Egypta. Pred jeho tvárou sa zatrasú egyptské modly a ich srdce v nich sa umenší. Ich duch v nich sa dostane do zmätku a on prekazí ich zámer. Vydá Egypt do rúk pánov, lebo toto hovorí Pán, svätý Vládca zástupov: „Egypťania pijú vodu, ktorá je pri mori, no rieka zmizne a vyschne.“ Toto hovorí Pán: „Kde sú teraz tvoji mudrci?! Nech ti oznámia a nech ti povedia, ako rozhodol Pán zástupov o Egypte!“ V ten deň sa Egypťania budú báť a triasť ruky Pána zástupov, ktorú na nich položí. V egyptskej krajine bude Pánov oltár, na jej hraniciach bude Pánov stĺp a naveky bude znamením Pána zástupov v egyptskej krajine. Lebo budú volať k Pánovi a Pán im pošle človeka, ktorý ich zachráni. Pán bude Egypťanom známy. V ten deň Egypťania spoznajú Pána, prinesú žertvu i dar, pomodlia sa a zložia Pánovi svoje sľuby.